Ekológia
Dávne putovanie Žitavy Podunajskou nížinou
Každá rieka je počas svojho života dobrodruhom – cestovateľom a presúva svoje koryto z miesta na miesto, čím sa prispôsobuje prirodzeným i človekom podmieneným podnetom z okolitej krajiny. Výnimkou prirodzene nie je ani Žitava. Napr. ešte v roku 1606 pri podpise Žitavského mieru ústila (Stará) Žitava, konkrétne zrejme jedno z jej vtedajších hlavných ramien, do Dunaja pri osade Žitavská Tôň, ktorá je dnes už pod názvom Žitava administratívne súčasťou obce Radvaň nad Dunajom. Pozostatkom rieky z týchto dôb je v súčasnosti Virtské jazero. Samozrejme dobre známe je dnešné ústie (Starej) Žitavy do Nitry pri Martovciach. Vrcholom expanzie človeka do toku rieky sú drastické zásahy v 20. storočí, najmä počas totalitného režimu. Okrem napriamenia koryta sa vtedy vybudovala tzv. preložka Žitavy („Nová“ Žitava) začínajúca južne od Hulu, čiže kanál, ktorý odvádza časť žitavskej vody cez nové, umelé ústie do Nitry, ležiace už východne od Šurian.
Aj napriek tomu, že spomenutých 400 rokov je obdobie života vyše desiatky generácii, je to vzhľadom k veku požitavskej zeme i samotnej rieky stále veľmi krátky a mladý úsek. Aj dávno predtým Žitava putovala, ale za týmto putovaním nestála žiadna ľudská ruka. Iba Zem, príroda. Kadiaľ teda viedli „chodníčky“ Žitavy v ešte staršej, dávnejšej minulosti a prečo?
V Podunajskej nížine bola pravdepodobne ešte aj pred takmer 2 miliónmi rokov v počiatkoch ľadových dôb organickou súčasťou doliny Žitavy jej pradolina (nestotožňovať so Starou Žitavou!). Táto pradolina prebiehala počínajúc východne od Dvorov nad Žitavou juhovýchodným smerom k Strekovu a Gbelciam, preto sa objavujú názory, že Žitava mohla dokonca kedysi ústiť aj do Hrona.
Zmeny priniesli pohyby zemskej kôry pred približne 680 – 780 tisíc rokmi. Oprávnene sa možno domnievať, že Žitava sa markantne zahĺbila. Smer jej toku v južných častiach bol ale stále na JV, teda pradolinou Žitavy. Tá však bola na rozdiel od dneška oddelená od doliny Nitry mierne vyvýšeným chrbtom, ktorý zrejme tvoril pokračovanie dnešného masívu Chrbta (271 m n. m. medzi obcami Svätý Peter, Modrany, Pribeta a Bátorové Kosihy) smerom na SZ.
Ešte výraznejšie zmeny sa ale udiali niekedy pred zhruba 75 – 125 tisíc rokmi vďaka novým, intenzívnejším pohybom zemskej kôry. Žitava opustila svoju pradolinu a zmenila smer svojho toku smerom na Z. Územie pradoliny sa začalo mierne dvíhať (preto je dnes súčasťou Hronskej pahorkatiny), a naopak územie, ktoré bolo severozápadným pokračovaním Chrbta pokleslo (vďaka tomu sa dnes niva Starej Žitavy a Nitry v tomto úseku javí ako jednotná). Žitava sa tak začala južne od Dvorov nad Žitavou pozvoľne presúvať smerom k Bajču a Hurbanovu. V tejto časti postupne tiekla smerom na J až JJZ, teda všeobecne zhruba tým smerom, ktorým tečie aj dnes.
Vraví sa, že zmena je život a že kto hľadá nájde. Aj Žitava si ako každá rieka v čase zmien v krajine hľadala svoju novú cestu a našla ju. Je to totiž jej život.
Literatúra:
[1] Harčár, J., 1981: Stručná charakteristika terás Žitavy v Podunajskej nížine. In: Geografický časopis, roč. 33, č. l, Bratislava. s.72-90.
[2] Slovenská agentúra životného prostredia, 2009-2011: Historické mapovanie Slovenska. (Cit. 2011-12-02). Dostupné online: http://geo.enviroportal.sk/sluzby/zobrazovacie-sluzby-priestorovych-udajov/rastre/historicke-mapovanie-slovenska.
Fotografie vyhotovili Dalibor Výberči a Ľuboš Trubíni
© Dalibor Výberči , 2. december 2011
Komentárov
Aby som Vám to ale priblížil, tak v článku sú uvedené približné časové úseky, z ktorých je jasné že sa v ňom bavíme o kvartéri (štvrtohorách). Vtedy už Karpaty boli vyvrásnené a mozaika slovenských pohorí už niesla prakticky dnešný charakter. To, že Žitava mohla ústiť do Hronu sa teda vzhľadom k orientácii jej pradoliny učite dá považovať za jednu z pravdepodobných variant, nakoľko Hron vzhľadom k pozícii pohorí tiekol približne v rovnakom priestore ako dnes.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.