Ekológia
Najkrutejší mráz na Požitaví a okolí
V posledných dňoch nám počasie dalo „konečne“ na známosť, že aktuálne ročné obdobie je naozaj zima. Na severnom Slovensku dokonca staničné teplomery namerali aj pod -30°C, čo už je naozaj extrémne nízka teplota vzduchu, ktorá sa vyskytuje iba zriedka. V našom regióne sú momentálne vrcholiace mrazy síce oveľa miernejšie, no v minulosti boli aj u nás zimy, ktoré „stlačili“ ortuť teplomeru dokonca aj pod spomínaných mínus tridsať. Výsostné postavenie spomedzi nich má zima na prelome rokov 1928/1929, ktorá bola od začiatku 20. storočia najtuhšou nielen u nás, ale v histórii prístrojových meteorologických pozorovaní aj na celom Slovensku. A tak o zhruba týždeň uplynie presne 83 rokov od mrazu, ktorý doteraz (nielen) na Požitaví nepozná konkurenta.
Na úvod si ale ešte povedzme, aké meteorologické podmienky spôsobujú ten najkrutejší mráz a zimu. Vo všeobecnosti sú tri základné. Po prvé, nad severným Ruskom, Sibírou, resp. severnou Škandináviou je nahromadené dostatočne veľké množstvo veľmi chladného až arktického vzduchu. Po druhé, prúdenie zabezpečuje prísun tohto vzduchu do našej oblasti. No a po tretie, krajinu pokrýva dlhotrvajúca súvislá snehová pokrývka, ktorá spôsobuje, že zemský povrch, a teda aj vzduch nad ním sa zohrieva len minimálne (práve preto sú súčasné mrazy u nás menej tuhé). V prvej polovici februára 1929 súhra týchto podmienok vytvorila to najkrutejšie zaznamenané zimné divadlo.
Na Nový rok r. 1929 napadlo podľa historických zdrojov veľa snehu a počas januára ešte čosi pribudlo. Kronika Úľan nad Žitavou spomína na fašiangy veľké záveje, obce z dnešných okresov Nitra a Levice prezmenu veľké a každodenné fujavice, ktoré prerušovali spojenie obce s okolitým svetom. Výška snehu dosahovala miestami aj 3 m a až do konca februára sa udržalo aj 50 cm snehu. Studený vzduch začal do Strednej Európy prúdiť v prvej dekáde januára a behom nasledujúceho mesiaca k nám postúpilo ďalších niekoľko jeho „dávok“, ktoré stále viac znásobovali množstvo a prechladzovali vzduch udržiavajúci sa nad našim územím. Vyvrcholením celého tohto obdobia bolo ráno 11. februára 1929. Teplota začala prudko klesať večer predtým. Ešte počas dňa 10. februára 1929 „vystúpila“ teplota v Hurbanove na -13 °C, po západe Slnka však bolo už o 2100h -27,8 °C. Pokles teploty pokračoval až do rána a minimum dosiahlo hodnotu až neuveriteľných -35,0 °C. Ráno o 700h bolo -32,5 °C, bezvetrie a slabá hmla. Takýto mráz zmiernila v ďalších ránach pribúdajúca oblačnosť, ktorá so sebou priniesla aj nové výdatné sneženie.
Hurbanovo bolo v tej dobe jedinou merajúcou meteorologickou stanicou na Požitaví. Najbližšie oficiálne záznamy máme potom ešte z Nitry, kde absolútne minimum dosiahlo -33,0 °C. Mnohé obecné kroniky, či pamätné knihy a zápisy z tohto obdobia sa dodnes nezachovali, tento krutý mráz sa v nich nespomína, alebo v tom čase jednoducho ešte neexistovali. V niekoľkých z nich ale predsa môžeme nájsť zmienku o tejto udalosti. Arborétum Mlyňany hlásilo teplotu pod -32 °C, praskanie čerešní a dubov a vymrznutie 80 % ovocných stromov i semenáčikov ihličnatých drevín. V Topoľčiankach praskali platany, inde sa spomína poničenie ovocných stromov, najmä orechov. Mnohé sady a vinice na okolí i po celom Slovensku boli zničené. Za všetkých, pamätná kniha obce Radava píše: „Neobičajne tuhá zima bo 1928 a 29.kedy nie len že popráskali silné ovocné stromi, ale aj tých mnoho zmrzlo a vyschlo, ktoré odolali prasknutiu. V lese stromi vymrzli a vyschli na 20 %tov. V posledních rokoch občas, dosahuje zima do 40.stupnov Celzia.“ Zem zamrzla až do hĺbky 60 cm, nehlboké studne zamŕzali a hrozil nedostatok pitnej vody, bolo málo dreva na kúrenie a nutné na dlhší čas zastaviť školské vyučovanie. Mnoho ľudí ochorelo aj umrelo. V najbližších rokoch vychádzali poľovnícke zákony na ochranu zveri, v ktorej tieto mrazy spôsobili obrovské straty. Z rôznych ďalších konkrétnych, ale neoficiálnych hodnôt malo byť v Dolných Obdokovciach (okr. Nitra) -34 °C, v Nových Zámkoch a Rumanovej (okr. Nitra) -35 °C a v Huli a Hornej Kráľovej (okr. Šaľa) -36 °C.
Je zaujímavé, že u nás rekordné mrazy boli napr. na východnom Slovensku miernejšie. Minimálna teplota tam dosahovala „len“ okolo -27 °C, nakoľko horstvá karpatského oblúka sčasti zadržiavali extrémne chladný vzduch prúdiaci do tejto oblasti (pri najextrémnejších mrazoch v smere z juhu Fínska). Zima 1928/1929 napokon definitívne povolila až v polovici marca. V ďalších rokoch až dodnes sme tridstaťstupňový mráz v našom regióne vo výške dvoch metrov zaznamenali oficiálne už len v jedinom prípade – 24. januára 1942 hlásilo Hurbanovo -30,5 °C, čiže do platného rekordu chýbala ešte dostatočne veľká hodnota štyri a pol stupňa. Posledná tuhá zima bola v rokoch 1986/1987. Kedysi početnejších krutých nízkych teplôt a zím je v súčasnosti už menej, pretože v 20. storočí stratili svoj dovtedajší charakter po ukončení tzv. „malej doby ľadovej“ (všeobecne chladné obdobie trvajúce približne od začiatku 13. storočia). Okrem iného je takisto jeden z možných dôvodov, prečo sa krutý mráz z 11. februára 1929 nenachádza v niektorých existujúcich historických prameňoch. V tej dobe totiž tuhá zima a extrémne silné mrazy ešte neboli niečím zas až tak výnimočným.
P.S.:
Nedajú sa za krátky čas a v takomto článku spracovať údaje zo všetkých obcí v širšom okolí, preto by som na tomto mieste chcel rád ešte poprosiť čitateľov, ktorý ak by boli ochotní a majú prístup ku kronikám, či iným archívnym materiálom obcí/organizácii ap., alebo poznajú priamych svedkov, aby sprostredkovali svoje prípadné písomné nálezy či rozprávania ľudí o tuhej zime z r. 1929 v diskusii, prípadne na moju mailovú adresu. Vopred ďakujem všetkým!
Súvisiaci článok:
Klíma a počasie Požitavia III – Nízke teploty vzduchu
Poďakovanie:
Ľubošovi Trubínimu za pomoc pri získaní archívneho materiálu z obce Čifáre.
Literatúra:
[1] Faško, P. a kol., 2009: Najtuhšia zima 20.storočia na Slovensku. In: Meteorologický časopis, č. 12, Bratislava. s.37-41.
[2] Matejovič, P.: Ako sa mení charakter zimy.
[3] Kroniky, pamätné knihy a historické zápisy Arboréta Mlyňany a obcí Alekšince, Brhlovce, Čifáre, Dolné Obdokovce, Horná Kráľová, Hul, Radava, Rumanová a Úľany nad Žitavou.
© Dalibor Výberči , 3. február 2012
Komentárov
Dobrý deň!
V článku som použil údaj o teplote v Dolných Obdokovciach, ktorý je zverejnený na stránke obce v sekcii o histórii obce. Povedal by som, že jeho primárnym zdrojom ale určite bude obecná kronika, tak ako píšete.
v clanku spominate údaje z obce Dolne Obdokovce, ja by som tiez potreboval nejake ine udaje z tejto obce, lebo ma zaujima pestovanie vinica a dorabanie vina v tomto regione. Mozete mi prezradit zdroj Vasich udajov, bola to obecna kronika?
Dakujem!
Skús el kontaktovať niekoho v Topoľčiankach napr. obecný úrad, tam určite majú kvalitnejšiu a hlavne staršiu kroniku.
Ale samozrejme moja chyba a ospravedlňujem sa, že som citoval naraz oba dané príspevky.
Na citovanom odkaze, ktorý v svojom príspevku uviedol PO v žiadnom prípade nejde o ľadovú triešť.
Na Mašekovom mlyne áno.
opravujem tento mylný nazor týmto odkazom na stranku shmu kde je popísany správny vzik týchto ukazov.
shmu.sk/.../...
Citovanie PO:
Takéto kruhy sú pomerne zriedkavým javom. Na riekach sa väčšinou tvoria v záhyboch, čiže akýchsi riečnych zálivoch, alebo v miestach kde rieka neprúdi. Vírivé pohyby vody typické pre takéto miesta rozlámu kompaktnejšiu ľadovú kryhu, ktorá sa sem dostala, alebo tu vznikla. Kus ľadu sa vytvaruje do takýchto zaujímavých úkazov.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.