Ekológia
Zlato v Machulinciach
O výskyte zlata alebo jeho ťažbe v Machulinciach nie sú známe žiadne písomné záznamy, či zmienky. Je to i napriek tomu, že časť chotára, v južnej časti obce sa nazýva Zlatno. Názvy, pomenovanie poľa, či lesa malo svoje opodstatnenie k polohe (Horné , Dolné lúky, Pod vinicami ...), k charakteru, vlastnostiam (Močiar, Šariny, Konopniská, Kopanica...) alebo súvislosť s vlastníkom (Gazdovské vinice, Bebeňov jarok, Pri Šalátovej kaplnke...).
Čo má chotár Zlatno v Machulinciach spoločné so zlatom? Aj keď sa zdá, že nič, opak je pravdou. Profesor dejepisu zlatomoraveckého gymnázia a neskorší riaditeľ múzea v Zlatých Moravciach Štefan Rakovský, znalec nášho kraja, sa nad Zlatnom v Machulinciach zamýšlal takto: „Pod Zlatnom je pasienok nazývaný Domušovo, okrajom ktorého preteká potok. Základ názvu pochádza z maďarského slova „mos“, v preklade prať. Prispôsobením cudzorodého názvu slovenčine a miestnemu nárečiu vzniklo Domušovo. Na Zlatne sa ťažilo zlato a v Domušove sa pralo, vymývalo, ryžovalo.“
Pred pár rokmi opravovali elektromontéri vysokonapäťové vedenie a urobili aj malé terénne úpravy na dolnom okraji Zlatna, nad cestou cez Domušovo. Odhrnutá ornica a podorničie odhalili bledožltú vrstvu tufu, či tufitu, takého, ako je v pieskovej bani na Háji, nad dedinou. Andezitové tufy a tufity vznikali zo sopečného popola. Ich tvrdosť a súdržnosť je závislá aj od stupňa zvetrania. Dajú sa získavať aj ručným kopaním a slúžili ako stavebný piesok. Pri pozornom a podrobnom skúmaní tejto horniny, najmä vo vlhkom a mokrom stave, zaujmú žiariace „zlaté zrnká“. Sú miniatúrne, veľké len jeden až dva milimetre. Pri ich zbieraní zistíte, že sú to len šesťhranné šupinky, alebo sa na šupinky štiepia pri nepatrnom dotyku. Zbierať ich je obtiažne a zastúpenie v hornine je nepatrné. Jednou zo zložiek tejto horniny je aj muskovit, najbežnejšia forma sľudy, nazývaná aj mačacie zlato.
Orná pôda na Zlatne sa milióny rokov vytvárala zvetrávaním viac či menej zpečeného sopečného popola. Čiastočky sľudy v pôde sa pri orbe, kopaní, vodnej erózii objavovali na povrchu a blyšťali sa ako zlato. Zlatá horúčka v čase ryžovania zlata v potokoch stekajúcich z tribečských hôr mohla podnietiť nielen úvahy o výskyte zlata v Machulinciach, ale aj snahu k zlatu sa dostať.
Dôkazom ťažby zlata (okrem výskytu „mačacieho“ zlata) by mohla byť aj existencia jarku na Domušove. Jeho poloha, umiestnenie a tvar vylučujú, že je to je výmoľ vzniknutý vodnou eróziou. Od doby, keď sa aj v ňom prestal pásť dobytok zarástol tŕninou a nie je už vidieť, že bol tvaru žľabu, s rovným dnom i stenami, v dolnej časti hlboký asi tri metre, na opačnej strane postupne vychádzal do terénu do stratena. ( Tráva v ňom bola jemná a šťavnatá, taká na akej sa húsence najradšej napásali. Na svahoch rástli veľké voňavé trúskavice. V tomto „jarku“ nerástol agát.)
Poloha a tvar navádzajú k tomu, že bol vytvorený kopaním. Vykopaný materiál sa vodou z potoka premýval a získavalo sa „zlato“.
Sú to dohady, nepriame dôkazy, písomnosťami nepodložené. Úspešná ťažba by bola známa a zaznamenaná. Obdobie, v ktorom sa „povrchovo ťažilo“ môžeme len orientačne odhadnúť (sto rokov plus, mínus) a pri častej výmene majiteľov je ťažko povedať, či sa o to snažili páni z Topoľčianok alebo Hrušova.
Získať zlato z ingimbritu (tak sa tieto tufy a tufity nazývajú) bolo nemožné, snaha to bola nákladná, bez výsledku a záznamoch v úradných listinách. Zlatno zostalo Zlatnom, Domušovo sa vytráca z pamäti.
© Pavel Ondrejmiška , 11. február 2012
Komentárov
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.