Folklór, povesti a povery
Desivé miesta na Požitaví (6. časť)
O desivých miestach na Požitaví sme hovorili zhruba pred dvoma rokmi. Medzitým sme v archívoch a medzi pamätníkmi objavili nové informácie o čudesných miestach, na ktorých sa zjavovali duchovia alebo rôzne príšery.
V miestnych názvoch obcí a miest veľakrát objavujeme nezrozumiteľné alebo záhadné pomenovania. Niektoré z nich je možné identifikovať ľahko, iné sú takmer neidentifikovateľné z dôvodu veku alebo nezrozumiteľnosti názvu. napr. v Slepčanoch sú známe dve zvláštne miesta – lúka neďaleko vinohradov nesie názov Pod hodina horou (údajne pod kopcom, neďaleko vinohradov, trvala cesta koňom zo Slepčian do Ostrihomu jednu celú hodinu, preto ten názov). Ďalším takým miestom sú Lúky na láskach (povesť sa viaže k nešťastnej láske miestnej dievčiny, ktorá sa zmárnila na lúkach).
Sú však také miestne názvy, ktoré sme objavili v stredovekých listinách a dodnes sú neidentifikovateľné. Pri vytýčení méty hraníc v listine z roku 1234, v ktorej Ondrej II., uhorský kráľ, schvaľuje pripojenie sa desiatich mužov so svojimi dedičmi z dediny Slepčany k spoločenstvu Jobagiónov Hronskobeňadického kláštora, sa uvádza nasledovné: „...odtiaľ (od Nevidzian) ide medzník dlho pri mladom lese, na jeho konci zostupuje k priehlbine – jaskyni, ľudovo nazývanej pekelnou jamou (latinsky – poklosuerem), odtiaľ tiahnuc sa po lúke, prechádza cez istý háj na rieku Žitava...“. Identifikovať dnes toto miesto je nemožné, každopádne už samotný názov „pekelná jama“ naháňa strach a určite sa k nemu viaže povesť.
V Požitaví, a teda aj v Tekove, sa medzi strašidlami nevyskytuje napríklad obor. No v susednom Honte vraj obor žil. Podľa Andreja Kmeťa v diele Veleba Sitna na stranách 225 a 228 sa na plášťovskom kopci, ktorý sa volá Močár, našiel zaujímavý úkaz, odtlačok obrovského chodidla. Druhý sa našiel na Kráčorni a tretí na Čongráde.
Na Požitaví sa ale napríklad vyskytuje drak a černokňažník. Podľa povesti sa malo ich sídlo nachádzať v Nemčiňanoch, kdesi v miestach pod kopcom, na ktorom sa nachádza starý cintorín s kostolom.
O ďalších desivých miestach Požitavia si povieme nabudúce.
V miestnych názvoch obcí a miest veľakrát objavujeme nezrozumiteľné alebo záhadné pomenovania. Niektoré z nich je možné identifikovať ľahko, iné sú takmer neidentifikovateľné z dôvodu veku alebo nezrozumiteľnosti názvu. napr. v Slepčanoch sú známe dve zvláštne miesta – lúka neďaleko vinohradov nesie názov Pod hodina horou (údajne pod kopcom, neďaleko vinohradov, trvala cesta koňom zo Slepčian do Ostrihomu jednu celú hodinu, preto ten názov). Ďalším takým miestom sú Lúky na láskach (povesť sa viaže k nešťastnej láske miestnej dievčiny, ktorá sa zmárnila na lúkach).
Sú však také miestne názvy, ktoré sme objavili v stredovekých listinách a dodnes sú neidentifikovateľné. Pri vytýčení méty hraníc v listine z roku 1234, v ktorej Ondrej II., uhorský kráľ, schvaľuje pripojenie sa desiatich mužov so svojimi dedičmi z dediny Slepčany k spoločenstvu Jobagiónov Hronskobeňadického kláštora, sa uvádza nasledovné: „...odtiaľ (od Nevidzian) ide medzník dlho pri mladom lese, na jeho konci zostupuje k priehlbine – jaskyni, ľudovo nazývanej pekelnou jamou (latinsky – poklosuerem), odtiaľ tiahnuc sa po lúke, prechádza cez istý háj na rieku Žitava...“. Identifikovať dnes toto miesto je nemožné, každopádne už samotný názov „pekelná jama“ naháňa strach a určite sa k nemu viaže povesť.
V Požitaví, a teda aj v Tekove, sa medzi strašidlami nevyskytuje napríklad obor. No v susednom Honte vraj obor žil. Podľa Andreja Kmeťa v diele Veleba Sitna na stranách 225 a 228 sa na plášťovskom kopci, ktorý sa volá Močár, našiel zaujímavý úkaz, odtlačok obrovského chodidla. Druhý sa našiel na Kráčorni a tretí na Čongráde.
Na Požitaví sa ale napríklad vyskytuje drak a černokňažník. Podľa povesti sa malo ich sídlo nachádzať v Nemčiňanoch, kdesi v miestach pod kopcom, na ktorom sa nachádza starý cintorín s kostolom.
O ďalších desivých miestach Požitavia si povieme nabudúce.
Cintorín v Nemč...
Krajina pri Sle...
Tajomné Nevidza...
Použitá literatúra a pramene:
kol. autorov.: V kráľovstve svätého Štefana. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov (III). 2001.
© Ľuboš Trubíni , 21. apríl 2011
