História Požitavia

Poľovníctvo ako hlavné a vedľajšie zamestnanie (5.časť)

Poľovníctvo v kontexte duchovnej kultúry

Tak, ako rôzna ľudská činnosť ovplyvňuje človeka v jeho osobnom, či profesionálnom živote, aj poľovníctvo výrazne ovplyvnilo nielen hmotnú, ale i duchovnú kultúru v regióne. Je len prirodzené, že poľovníctvo a s tým spojený pobyt v prírode ovplyvnil nielen praktické súčasti každodenného života obyvateľov požitavského regiónu. Svoje postrehy a zážitky s prírody sa od nepamäti človek snažil zachytiť a zvečniť. Tak začalo poľovníctvo zasahovať aj do umeleckého prejavu ľudí. Už v praveku, časoch lovcov mamutov nachádzame dôkazy o pokusoch pravekých lovcov o stvárnenie lovenej zveri v podobe obrysov, či štylizovaných obrazov, no neskôr sa stretávame aj s trojrozmernými artefaktmi v podobe hlinených, kamenných , či kostených postáv zvierat. S postupným vývojom spoločnosti sa rozvíja i výtvarný prejav, čo sa odráža aj na umeleckých dielach venovaných poľovníctvu. V rannom stredoveku to boli väčšinou diela, týkajúce sa prevažne legiend o svätých a ich stretnutiach so zverou ako napr. Smrť sv. Egídia, ktorý bol pôvodne umiestnený v kláštore vo Hronskom Beňadiku a v súčasnosti sa nachádza v zbierkach kresťanského múzea v Ostrihome.

Neskôr sa do výtvarného umenia dostávajú aj svetské výjavy, najmä poľovnícke zátišia a výjavy z poľovačiek. Najmä v 19. stor. pod vplyvom osvietenských ideálov sa i v poľovníckom umení upúšťa od znázorňovania krvavých scén z poľovačiek a do popredia prichádzajú vznešenejšie motívy. V tomto období sa zbierkam umeleckých diel venuje prevažne cirkevná a svetská šľachta. V Topoľčiankach sa najväčší prínos pri sústreďovaní umenia kladie predovšetkým grófovi Jánovi Keglevichovi /1786 -1856/, ktorý okrem unikátnej knižnice, sústredil v kaštieli aj mnoho umeleckých diel, ako aj poľovníckych trofejí. V areáli zámockého parku sa nachádza aj niekoľko bronzových plastík z dielne významného umelca 2. polovice 19. stor. a začiatku 20. stor., Alojza Stróbla. Z jeho dielne pochádzajú plastiky Ranený diviak s dorážajúcim psom a Zhasínajúci jeleň. Neskôr bola do Topoľčianok prevezená aj plastika Medveď so strhnutým muflónom, pôvodne vyhotovená pre niekdajších majiteľov panstva v Betliari.

Okrem výtvarného umenia sa s tematikou poľovníctva stretávame aj v ostatných druhoch umenia. Ide najmä o úžitkové umenie, poľovnícky šperk, hudbu, či filmovú a fotografickú tvorbu. V hudobnom prejave je typickým hudobným nástrojom poľovnícka trúbka - lesnica. Jej zvukom sa začína i končí každá spoločná poľovačka. Vychýrení hráči na lesnicu sú pozývaní na každú poľovačku, aby jej hrou dodali celej atmosfére patričnú vážnosť. V okolí Topoľčianok patria medzi takýchto hráčov p. František Žíkavský st., Anton Foltán, František Zbonka a Štefan Nyullassy. V oblasti fotografickej a dokumentaristickej tvorby je svojimi vzácnymi a originálnymi fotografiami známi najmä p. Jozef Šabo. Jeho fotografie zdobia interiéry poľovníckych chát, ale stretávame sa s nimi aj v kalendároch a brožúrach vydávaných podnikom Lesy SR. Významné miesto na hornom Požitaví zastáva aj poľovnícke rezbárstvo, najmä výrobou podložiek – štítkov pod poľovnícke trofeje. Tu prevažuje najmä rastlinný motív v ktorom prevláda dubové a bukové lístie s plodmi žaluďov a pod. Ich súčasťou môže byť štylizovaný erb s textom, spravidla uvádzajúcim dátum získania trofeje, meno strelca, príp. miesto ulovenia.

Pri zhotovovaní štítkov vychádzajú rezbári s predkreslených predlôh, no sami si predlohy aj vytvárajú a vymieňajú. Takýmto spôsobom rôzne motívy prechádzajú mimo región a mnohé iné do regiónu prichádzajú. V okolí Topoľčianok sú známi výrobcovia štítkov najmä p. Vladimír Vojtko, Štefan Belica, či Bartolomej Pavkov. Tradícia výroby poľovníckeho šperku sa na hornom Požitaví neudomácnila, nakoľko sa jedná pomerne náročný koníček z hľadiska financií, a ani v minulosti sa tomuto druhu umenia prakticky nikto nevenoval. Z praktického hľadiska sa na výrobu poľovníckych šperkov využívajú najmä horné očné zuby jeleňa, príp. jelenice – granule, očné zuby líšok, diviakov a pazúra šeliem. Tieto sa väčšinou vkladajú do zlata a striebra a používajú sa na výrobu náušníc, príveskov a náhrdelníkov. V budúcom príspevku si povieme niečo o poľovníckej reči a tradíciách a zvykoch pri výkone práva poľovníctva.

Súvisiace články:

Poľovníctvo v požitavskom regióne (1. časť)
Poľovníctvo v požitavskom regióne (2. časť)
Poľovníctvo v požitavskom regióne (3. časť)
Poľovníctvo v požitavskom regióne (4. časť)