História Požitavia
Poľovníctvo ako hlavné a vedľajšie zamestnanie (3. časť)
Bohatosť lesov a hojné zastúpenie zveri v nich, natrvalo ovplyvnilo i ľudskú činnosť v tomto regióne. Tým, že už za feudalizmu sa panstvo zaoberalo poľovačkami, ako kratochvíľou spestrujúcou život mimo rušného cisárskeho dvora ,alebo veľkých miest, prirodzene sa do celého diania okolo poľovačiek zapájali aj „obyčajní“ ľudia. Títo sa zväčša zúčastňovali na poľovačkách ako pomocný a obslužný personál. Okrem toho mali na starosti čistenie poľovníckych chodníkov, stavanie a údržbu streleckých stanovíšť – štandov , posedov, či streleckých liniek. Pri samotnej poľovačke sa zúčastňovali ako honci, nadháňači a psovodi, prípadne odnášali ulovenú zver a podieľali sa na ostatných obslužných prácach. Zo zachovaných dostupných prameňov sa dozvedáme, že správa celého majetku Habsburgovcov v Topoľčiankach spadala pod funkciu hlavného lesného správcu/revírnika/ –oberförstera , ktorý riadil ako poľovníctvo, tak aj lesnícku činnosť a ostatné hospodárske činnosti. Celá správa bola personálne zabezpečená 33 zamestnancami. Aby boli pokryté všetky časti panstva, , bol celý revír rozdelený na 6 okrskov – förstbezirk. Súčasne bolo postavených 22 hájovní, lesovní a systém strážnych domčekov. Strážne domčeky boli postavené zvyčajne pri používaných cestách tak, aby sa do zvernice dalo vstúpiť len s vedomím strážcu. Strážcovia mali okrem toho na starosti svoj pridelený úsek ,ktorý museli denne prejsť a skontrolovať. Medzi ich úlohy patrili aj drobné úpravy oplotenia a údržba úseku. Zároveň bol do lesa presťahovaný aj celý lesnícky a poľovnícky personál, ktorého časť bývala po okolitých obciach Hostie, Jedľové Kostoľany, Skýcov apod. Je nesporné, že ľudia zamestnaní na panských majetkoch , ako lesníci, horári, či pomocný personál požívali u ostatného obyvateľstva patričnú vážnosť. Tým, že sa zúčastňovali poľovačiek a prác okolo ich organizácie , prichádzali do kontaktu s príslušníkmi šľachtického stavu, stávali sa v očiach ostatných obyvateľov „pánskejšími “a dôležitejšími. Toto všetko sa samozrejme odrážalo aj na celkovom spôsobe ich života. Nakoľko sa pri výkone svojho povolania dostávali do bližšieho kontaktu so vzdelanými ľuďmi, mali prirodzene snahu zabezpečiť svojim deťom lepšie vzdelanie a tým aj lepšie životné podmienky. Preto bolo pomerne častým javom, že deti lesníkov a horárov často navštevovali meštianske školy a neskôr sa zamestnávali o toho istého majiteľa revíru. Pomerne vysoké spoločenské postavenie v rámci tejto spoločnosti na dedinách zastával pracovník tzv. -faktor. /v súčasnosti manipulant/. Práve z tejto funkcie sa ešte pred povinnosťou mať lesnícke vzdelanie stávali prví lesníci.
Počiatky lesníckeho školstva na území Slovenska siahajú do roku 1807, kedy 30. augusta vydáva cisár František I. na základe návrhu Dvorskej komory vo Viedni nariadenie o vytvorení samostatného a verejného Lesníckeho ústavu pri Banskoštiavnickej Akadémii Neskôr, okolo roku 1857 sa vyskytli snahy o zakladanie nižších lesníckych učilíšť. Práve z absolventov týchto škôl vychádzajú prví zástupcovia profesionálneho stavu lesníckeho. Predtým však na panstvách pracujú prevažne lesníci neslovenskej národnosti, väčšinou Maďari a Nemci. Na lesných majetkoch v Topoľčiankach príchodom Habsburgovcov nastupuje do funkcie arcivojvodského hlavného lesného správcu Otto Borsický. Pod jeho správou pracuje hlavný poľovník v poddôstojníckej hodnosti a ďalších 33 lesníckych a poľovníckych zamestnancov Väčšina z nich pochádzala z okolitých obcí. Zaujímavou je aj informácia o výkone poľovníckeho práva. Podľa Otta Borsického právo poľovníctva vykonával majiteľ panstva a jeho hostia , no nie je z neho vyčlenený ani personál. Pri spoločných poľovačkách je takisto povolený všetkým aj odstrel diviakov. Lovom samičej zveri je tiež väčšinou poverený personál. Riaditeľ panstva má ročne povolený aj lov viacerých kvalitných jeleňov. U lesníkov , či zamestnancov panských lesov bola ich príslušnosť k povolaniu zrejmá hlavne v spôsobe obliekania, bývania, ale i celkového spôsobu ich života, ktorý bol značne odlišný od života ostatných obyvateľov. Nabudúce si povieme niečo o bývaní a strave, ako súčasti hmotnej kultúry.
© Martin Benček , 14. december 2011
Komentárov
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.