História Požitavia

Úverové a potravné družstvo v Obyciach

Pred sto desiatymi rokmi, 26. januára 1902 bolo v Obyciach založené Úverové družstvo pre obce Obyce, Machulince, Opatovce nad Žitavou, Kňažice, Jedľové Kostoľany, Malá a Veľká Lehota, Hostie a Topoľčianky. Členovia si v družstve mohli ukladať úspory a požičiavať si peniaze na investície a na splácania starých pôžičiek, poskytnutých v zlatomoraveckých bankách na vysoké úroky. Mnohokrát to znamenalo záchranu pred exekúciou – zhabaním majetku. Účel pôžičky musel byť dokázaný. Správa družstva a dozorný výbor dobre poznali záujemcov o pôžičku a dokázali posúdiť, či ide o skutočne potrebnú pôžičku, špekuláciu alebo nedobytnú pôžičku. Úroková miera bola 6,3/4 %, neskôr 6%.
Dedinský učitelia a kňazi najlepšie poznali biedu slovenského roľníctva a ľudu. Učiteľ Ján Lukačik, rodák z Oravy, prišiel do Obýc v roku 1901. Videl všetky nedostatky ubiedeného ľudu a zaumienil si, najprv ho hospodársky osamostatniť. Roľníci boli často zadlžení v bankách, kde úroková sadzba dosahovala 13 – 14%. Ešte horšie bolo zadlžovanie sa na zmenky u dedinských krčmárov s výškou úroku 50 – 100%. Boli to najčastejšie dlžoby z pitia „na borg“. Záznamy viedol /ale i neviedol/ krčmár a dlžník často prišiel o majetok, ani nevedel ako. Správca školy po roku účinkovania v obci dokázal presvedčiť roľníkov, aby zverili svoje peniaze do úverového spolku. Členský podiel činil 50,- korún, čo bol nemalý obnos. Pre nedôverčivých bola určitou zárukou účasť farára a kaplána vo výbore spolku.

Spolok založilo 61 členov. Výbor Úverového družstva tvorili: Ján Ježo, kaplán; Ján Lukačik, učiteľ; Jakub Jurík, roľník; Karol Judin, roľník; Adam Šabo, roľník; Alexander Karaczonyi, farár; Jozef Blay, notár; Michal Šurda, roľník; Štefan Šabo, roľník; Adam Šabo Žembera, roľník.
Úspešná činnosť a výsledky Úverového družstva posmelila Obyčanov a tak v roku 1906 začali zakladať Potravné družstvo – obchod s potravinami a zmiešaným tovarom. Spolok bol zapísaný v registri firiem v r. 1907. Členmi výboru a správy boli: Ján Lukačik, učiteľ; Jakub Jurík, roľník; Karol Judin, roľník; Adam Šabo, roľník; Štefan Šabo, roľník; Michal Šurda, roľník; Jozef Hlásny, mlynár; Ján Kiš, ?; Adam Šabo Žembera, roľník; Michal Strečka, roľník; Demeter Minár, roľník.Členský vklad bol desať korún.
Družstvo predstavovalo konkurenciu pre židovských krčmárov a obchodníkov, ktorí boli v Obyciach dvaja. Neznášali sa a jeden z nich (Spitzer) predal novozaloženému spolku svoj majetok aj s budovou. Družstvo, bežne nazývané konzum /v Obyciach konzur/, bolo tŕňom v oku krčmárovi Lövimu. Bola to preňho silná konkurencia. Jeho nevraživosť voči družstvu vyvrcholila tesne po vzniku Československej republiky, v roku 1919, kedy podľa Lukačika, Lövy s nádejou očakával príchod boľševických maďarských vojsk a už vyberal strom, na ktorom budú činovníci družstiev a teda panslávi visieť. Aj notár Končický neprial družstvám a obviňoval ich zo šírenia panslavizmu.
V roku 1910 založili družstvá v Obyciach verejnú knižnicu. Knihy s pôvodnou pečiatkou Úverového družstva si možno ešte pamätajú najstarší čitatelia.
Hospodársky úspech oboch družstiev umožnil v roku 1933 (v čase svetovej hospodárskej krízy) postaviť budovu s nákladom 200.000,- korún československých. Táto budova bola ( a znovu aj je) pýchou Obýc. V budove bola úradovňa Úverového družstva, obchod, hostinec, byt vedúceho obchodu, aj trafika. Svoju miestnosť tu mala aj dychová hudba, knižnica, a hlavne sála a javisko.

O využívaní služieb Úverového družstva v Obyciach obyvateľmi okolitých obcí svedčí aj originálna Sročná knižka vystavená na meno: Šimon Ondrejmiška, Machulince. Podľa zápisu bola pôžička poskytnutá a vyzdvihnutá 16. apríla 1939 v sume 5000 korún, s úrokom 6 %, na dva roky s štvťročnými splátkami. Podľa nízkych vkladov (okrem jedného) a prekročenej doby splatnosti z dvoch na päť rokov sa dá usudzovať o ťažkostiach a zložitosti vyrovnať sa s dlžobou počas vojny, ale aj o zhovievavosti a tpezlivosti Úverového družstva voči dĺžnikovi .
Potravinové družstvo slúžilo až do roku 1950, kedy bolo zlikvidované. Úverové družstvo prevzala v roku 1961 Slovenská sporiteľňa.
Úverové, ale hlavne Potravné družstvá sa na hornom Požitaví, na prelome 19 a 20. storočia, zakladali takmer vo všetkých obciach, no k takým výsledkom ako na Obyciach, sa nedopracovali.
Zdroj: Obycký občasník 2/2003, A. Šabo: Sto rokov družstevnej myšlienky v Obyciach