Odkiaľ fúka vietor?
Poznanie prevládajúceho smeru a rýchlosti vetra je dôležité napríklad pri projektovaní domu, výsadbe vetrolamov, umiestňovaní tovární či chovov živočíšnej výroby, z ktorých by sa mohlo šíriť znečistenie, alebo zápach. Meranie zabezpečuje Slovenský hydrometeorologický ústav sieťou 104 klimatologických staníc. Smer a rýchlosť vetra sa meria pomocou univerzálneho anemografu Fuess denne o 7.,14.,21. hodine.
Merania sa môžu vyhodnotiť do tzv. veternej ružice. Na obrázku je zakreslená veterná ružica početnosti a rýchlosti vetra pre stanice Nitra-Janíkovce, Mochovce a Tesárske Mlyňany. Merania sú spracované z rokov 1981-2006. Ružica početnosti udáva ako často fúka vietor z rôznych smerov (N-sever, E-východ, S-juh, W-západ). Tak napríklad v Tesárskych Mlyňanoch je početnosť vetrov v smere ESE 135 ‰. To znamená, že z 1000 pozorovaní fúka vietor od východo-východo-juhu 135 krát. Ružica rýchlosti udáva akú priemernú rýchlosť dosahuje vietor z rôznych smerov. Najvyššiu priemernú rýchlosť v Tesárskych Mlyňanoch majú vetry zo západo-západo-severu a to 3,6 m. s-1 Smer a rýchlosť vetra môže byť lokálne ovplyvnený konfiguráciou terénu (poloha svahov, či dolín) alebo terénnymi prekážkami (budovy, vetrolamy).
Na znižovanie rýchlosti vetra sa v poľnohospodárskej krajine vysádzajú vetrolamy. Tie zabraňujú veternej erózii, znižujú tepelné rozdiely, zvyšujú vlhkosť a tým priaznivo pôsobia na zvyšovanie úrody. Výskum klimatickej účinnosti vetrolamov na hornom požitavý v lete 1992 ukázal, že teplotné rozdiely vzduchu vo výške 20 cm nad zemou dosahujú na vzdialenosť 30 m od vetrolamu 3,2 °C a teplotné rozdiely pôdy v hĺbke 10 cm až 6,3 °C. Tomu zodpovedajú aj rozdiely vo výparnosti, ktoré sú až o 30 % vyššie na nechránenej ploche než na plochách pod ochranou vetrolamu. Rozdiely v relatívnej vlhkosti vzduchu a vlhkosti pôdy v hĺbke 5 cm dosahovali 10-12% (Kára, 1992).
Na Slovensku boli vo veľkom vysádzané vetrolamy v 60. rokoch 20. storočia. Mnohé z nich boli neskôr rozorané. Obnova vetrolamov bola zanedbaná, v súčasnosti mnohé dožívajú a prestávajú plniť svoje funkcie.
Merania sa môžu vyhodnotiť do tzv. veternej ružice. Na obrázku je zakreslená veterná ružica početnosti a rýchlosti vetra pre stanice Nitra-Janíkovce, Mochovce a Tesárske Mlyňany. Merania sú spracované z rokov 1981-2006. Ružica početnosti udáva ako často fúka vietor z rôznych smerov (N-sever, E-východ, S-juh, W-západ). Tak napríklad v Tesárskych Mlyňanoch je početnosť vetrov v smere ESE 135 ‰. To znamená, že z 1000 pozorovaní fúka vietor od východo-východo-juhu 135 krát. Ružica rýchlosti udáva akú priemernú rýchlosť dosahuje vietor z rôznych smerov. Najvyššiu priemernú rýchlosť v Tesárskych Mlyňanoch majú vetry zo západo-západo-severu a to 3,6 m. s-1 Smer a rýchlosť vetra môže byť lokálne ovplyvnený konfiguráciou terénu (poloha svahov, či dolín) alebo terénnymi prekážkami (budovy, vetrolamy).
Na znižovanie rýchlosti vetra sa v poľnohospodárskej krajine vysádzajú vetrolamy. Tie zabraňujú veternej erózii, znižujú tepelné rozdiely, zvyšujú vlhkosť a tým priaznivo pôsobia na zvyšovanie úrody. Výskum klimatickej účinnosti vetrolamov na hornom požitavý v lete 1992 ukázal, že teplotné rozdiely vzduchu vo výške 20 cm nad zemou dosahujú na vzdialenosť 30 m od vetrolamu 3,2 °C a teplotné rozdiely pôdy v hĺbke 10 cm až 6,3 °C. Tomu zodpovedajú aj rozdiely vo výparnosti, ktoré sú až o 30 % vyššie na nechránenej ploche než na plochách pod ochranou vetrolamu. Rozdiely v relatívnej vlhkosti vzduchu a vlhkosti pôdy v hĺbke 5 cm dosahovali 10-12% (Kára, 1992).
Na Slovensku boli vo veľkom vysádzané vetrolamy v 60. rokoch 20. storočia. Mnohé z nich boli neskôr rozorané. Obnova vetrolamov bola zanedbaná, v súčasnosti mnohé dožívajú a prestávajú plniť svoje funkcie.
veterná ružica
Použitá literatúra a pramene:
Kára, J. 1992: Možnosti využití obnovitelných zdroju energie v zemědělstvý. In: Zborník zo sympózia EKOS 92, Nitra.
Fotografie vyhotovil autor © Juraj Lieskovský © Juraj Lieskovský 04. september 2010