Benedikt Szöllösi
(21. marca 1609 Rybnik -10. decembra 1656 Kláštor pod Znievom)
významný jezuita, učiteľ, misionár, kazateľ, národný buditeľ a básnik
významný jezuita, učiteľ, misionár, kazateľ, národný buditeľ a básnik
Benedikt Szöllösi (Rybnícky) sa narodil v Rybníku v zemianskej rodine 21. marca 1609. Priezvisko Szöllösi je odvodené od rodnej obce, teda podľa maďarského názvu Rybníka Szöllös. V rokoch 1623-1630 študoval v Trnave na jezuitskom gymnáziu a neskoršie na univerzite.V roku 1630 vstúpil do jezuitskej rehole. Po skončení šiestej triedy ho poslali do noviciátu v Štajersku. Keď sa v roku 1633 vrátil do Trnavy, stáva sa profesorom na gymnáziu. Po roku odchádza znovu na štúdiá do Viedne, kde v rokoch 1634 - 1636 študoval logiku, fyziku a metafyziku, v rokoch 1638 - 1639 študoval v Trnave medicínu a morálnu teológiu a v roku 1639 bol vysvätený za kňaza. Bol znamenitým slovenským kazateľom v Košiciach.
Ďalej pôsobil v Szendröve a na Podkarpatskej Rusi. Roku 1654 sa dostal do Spišskej Kapituly za apoštolského misionára k županovi Čákymu. V Kapitule sa stretáva so svojím starším spolužiakom Jurajom Soosom, trnavským rodákom, ktorý sa stáva jeho dobrodincom. Soos bol známy slovenský národovec a v šírení slovenského národovectva veľkodušne Szöllösiho podporoval, preto mu tento venoval celý trojstránkový latinský predhovor. Benedikt Szöllösi, zostavil v roku 1655 slovenský kancionál – spevník, s dlhým, ale na tie časy obvyklým titulom: „Cantus catholici“ – „Písne Katholické, latinské i slovenské: nové i starodávne, z kterými Krestiané v Panoniji Na Výročné Svátky, Slávnosti, pro Službe boží, a v jinem obzvlásstnem čau, z pobožnosti své Krestianské ožývají. Následují po tom, Pysne na Katechizmus: O svátostech Nového zákona. Letanye rozličné Východi Cyrkevné a néb processije a Putovany. Z mnohú pilnosti ku potesseny Lidu Krestianskémun z novu zebrané a vubec vydané.“ Spevník mal 320 strán a boli v ňom, najmä v úvode autora vyslovené slovakizačné tendencie, ktoré majú pre slovenskú literatúru veľký význam.
K najpamätnejším knihám dávnych slovenských buditeľov sa priraďuje teda aj Szöllösim zostavený Spevník, v ktorom predhovor „rozpráva ako najstaršia uvedomelým Slovákom osnovaná dejinami rozpomienka na slovenskú minulosť“.
Najzaujímavejšie pre nás sú Szöllösiho dôkazy o Slovákoch a o ich láske k spevu, keď hovorí: „Náboženské spevy si Panónii vždy natoľko cenili, že by priamo povedal, že nenájdeš národa, čo by sa im vyrovnal. Pri bohoslužbách v kostoloch zhromaždení tak správne spievajú žalmy a piesne, že by si ich do jedného mal za hotových spevákov. A čo sa v kostole naučili, to pri hostinách a besedách vo viniciach a po poliach sladkozvučným hlasom prespevujú.“ Cantus Catholici obsahuje v prvom vydaní 290 jednohlasne notovaných piesní, zadelených do 23 oddielov. Z piesní je 62 latinských, jedna latinsko-slovenská a 227 čisto slovenských. Z nich je časť zaradená v súčastnosti používanom Jednotnom katolíckom spevníku.
Posledné roky života Benedikta Szöllösiho trápila choroba. Utiahnutý v Kláštore pod Znievom zomrel 10. decembra 1656 v pomerne mladom veku. Benedikt Szöllösi sa vždy hlásil za Slováka a tak je zapísaný aj vo všetkých matrikách a zoznamoch. Okrem svojho materinského jazyka hovoril po latinsky, maďarsky a čiastočne nemecky. Niekoľko exemplárov prvého vydania Spevníka sa zachovalo a sú uložené v múzeu Spolku sv. Vojtecha a v Slovenskom národnom múzeu v Martine.
Ďalej pôsobil v Szendröve a na Podkarpatskej Rusi. Roku 1654 sa dostal do Spišskej Kapituly za apoštolského misionára k županovi Čákymu. V Kapitule sa stretáva so svojím starším spolužiakom Jurajom Soosom, trnavským rodákom, ktorý sa stáva jeho dobrodincom. Soos bol známy slovenský národovec a v šírení slovenského národovectva veľkodušne Szöllösiho podporoval, preto mu tento venoval celý trojstránkový latinský predhovor. Benedikt Szöllösi, zostavil v roku 1655 slovenský kancionál – spevník, s dlhým, ale na tie časy obvyklým titulom: „Cantus catholici“ – „Písne Katholické, latinské i slovenské: nové i starodávne, z kterými Krestiané v Panoniji Na Výročné Svátky, Slávnosti, pro Službe boží, a v jinem obzvlásstnem čau, z pobožnosti své Krestianské ožývají. Následují po tom, Pysne na Katechizmus: O svátostech Nového zákona. Letanye rozličné Východi Cyrkevné a néb processije a Putovany. Z mnohú pilnosti ku potesseny Lidu Krestianskémun z novu zebrané a vubec vydané.“ Spevník mal 320 strán a boli v ňom, najmä v úvode autora vyslovené slovakizačné tendencie, ktoré majú pre slovenskú literatúru veľký význam.
K najpamätnejším knihám dávnych slovenských buditeľov sa priraďuje teda aj Szöllösim zostavený Spevník, v ktorom predhovor „rozpráva ako najstaršia uvedomelým Slovákom osnovaná dejinami rozpomienka na slovenskú minulosť“.
Najzaujímavejšie pre nás sú Szöllösiho dôkazy o Slovákoch a o ich láske k spevu, keď hovorí: „Náboženské spevy si Panónii vždy natoľko cenili, že by priamo povedal, že nenájdeš národa, čo by sa im vyrovnal. Pri bohoslužbách v kostoloch zhromaždení tak správne spievajú žalmy a piesne, že by si ich do jedného mal za hotových spevákov. A čo sa v kostole naučili, to pri hostinách a besedách vo viniciach a po poliach sladkozvučným hlasom prespevujú.“ Cantus Catholici obsahuje v prvom vydaní 290 jednohlasne notovaných piesní, zadelených do 23 oddielov. Z piesní je 62 latinských, jedna latinsko-slovenská a 227 čisto slovenských. Z nich je časť zaradená v súčastnosti používanom Jednotnom katolíckom spevníku.
Posledné roky života Benedikta Szöllösiho trápila choroba. Utiahnutý v Kláštore pod Znievom zomrel 10. decembra 1656 v pomerne mladom veku. Benedikt Szöllösi sa vždy hlásil za Slováka a tak je zapísaný aj vo všetkých matrikách a zoznamoch. Okrem svojho materinského jazyka hovoril po latinsky, maďarsky a čiastočne nemecky. Niekoľko exemplárov prvého vydania Spevníka sa zachovalo a sú uložené v múzeu Spolku sv. Vojtecha a v Slovenskom národnom múzeu v Martine.
Použitá literatúra a pramene:
Horniačik, Ján.: Obec Rybník, 2000
Pius Biely: Milénium Tekova, 2005
http://sk.wikipedia.org/wiki/Benedikt_Sz%C5%91ll%C5%91si © Ľuboš Trubíni 14. máj 2010