Michal Buzalka
(18.september 1885 Svätý Antol (dnes Svätý Anton) - 7.december 1961 Tábor)
Mons, ThDr. svätiaci biskup trnavský, vojenský vikár, pedagóg, prenasledovaný a väznený za vieru
Od 20. decembra 1911 celých osem rokov pôsobil ako administrátor farnosti Skýcov. V decembri 2007 vydal Spolok svätého Vojtecha v Trnave knihu Róberta Letza (Prof.PhDr.PhD.): V hodine veľkej skúšky (720 strán). Kniha obsahuje listy Michala Buzalku a súbor dokumentov prejavy a pastierske listy slovenských biskupov v rokoch 1936 až 1950. Je pozoruhodné, ako sa zachovalo v autentickom znení 108 súkromných listov, ktoré písal Michal Buzalka svojej rodine, známym a priateľom. Prvý uverejnený list je písaný v apríli 1916 na Skýcove podobne ako aj ďalších jeho šesť listov. V listoch vyznáva obdiv k tomuto kraju a spomína, ako kázal na zlatomoraveckej Kalvárii. Zaujímavý je aj list písaný na Skýcove 19. novembra 1918 a odoslaný Slovenskej národnej rade v Turčianskom Svätom Martine. V liste vyjadruje svoj vnútorný postoj v pohnutých časoch rodiaceho sa Česko-Slovenska. Opisuje spoločenskú situáciu v okolí Zlatých Moraviec a prosí o vytlačenie textov národných piesní ( Nad Tatrou sa blýska, Kto za pravdu horí) pre ľud z okolitých dedín.
V inom prameni uvádza Dr. Štefan Rakovský údaj, podľa ktorého sa k národnosti slovenskej v roku 1918 na Zlatomoravecku prihlásil len Michal Buzalka. Zo Skýcova musel Michal Buzalka narukovať počas prvej svetovej vojny už 11.augusta 1914 a na jar 1915 sa vrátil späť na túto farnosť. A ako píše v jednom liste „Ja svojich chudobných opustiť nechcem, vymodlili, vyprosili ma z bojišťa, nuž blažený budem, keď budem môcť ešte i ja privítať ich synov a otcov prichádzajúcich do domoviny chudobnej, hornatej slovenskej.“ Na svoju farnosť v Skýcove si spomína aj v iných listoch. Ako je známe v roku 1938 bol vysvätený za biskupa a počas druhej svetovej vojny pôsobil ako vojenský vikár. V roku 1950 bol vykonštruovaným procesom odsúdený na doživotie. Zachovali sa listy, ktoré písal z Leopoldova, z Valdíc, z Ilavy, z Ruzyne. Pre jeho zlý zdravotný stav bol v roku 1956 umiestnený v Charitnom domove v Dečíne a neskoršie v Tábore, kde žil pod policajným dozorom. Zomrel v Tábore, kde musel byť aj pochovaný. Až neskoršie boli jeho telesné pozostatky prevezené do rodného Svätého Antona, k hrobu rodičov. Možno sa dočkáme jeho blahorečenia, ktorého prípravný proces prebieha.Použitá literatúra a pramene:
Július Pašteka a kolektív : Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska LÚČ,Bratislava 2000
Róbert Letz : V hodine veľkej skúšky, Spolok sätého Vojtecha, Trnava 2007