RNDr. Július Gábriš
(5. december 1913 Tesáre nad Žitavou – 13. november 1987 Trnava)arcibiskup, cirkevný historik a stredoškolský profesor
Narodil sa v Tesároch nad Žitavou. Teológiu vyštudoval v Bratislave, kde ho 26.6.1938 vysvätili za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Tekovských Šurlahoch, v Holíči a v Stupave. Potom bol správcom farnosti v Banke pri Piešľanoch. V rokoch l940 - 1944 študoval na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde získal doktorát prírodných vied. Ďalej pôsobil ako profesor náboženstva v Trnave. Postupne pôsobil ako správca farnosti v Jablonici a v Novom Meste nad Váhom.
V roku 1968 bol vymenovaný za generálneho vikára a po smrti trnavského biskupa A.Lazíka ho vymenovali za apoštolského administrátora trnavského s právami biskupa. V roku 1973 bol vymenovaný za titulárneho biskupa a apoštolského administrátora trnavského. Biskupské svätenie prijal 3.3.1973 v Katedrále sv. Emeráma na Nitrianskom hrade z rúk arcibiskupa Agostina Casaroliho. V časoch tvrdej normalizácie sa nestal poslušnou bábkou v rukách režimu, čoraz viac sa orientoval na pražského arcibiskupa a kardinála Františka Tomáška. Postupne sa odvažoval viac kritizovať náboženské pomery vo vtedajšej republike a začal byť ostro sledovaný bezpečnosťou. Svojimi historicky a teologicky fundovanými kázňami na pútnických miestach (Topoľčianky, Šaštín, Trnava a inde), strhával veriacich. Jeho kázne sa šírili ako samizdaty v písomnej forme, aj ako magnetofónové nahrávky.
Napriek neustále zhoršujúcemu zdravotnému stavu si získaval čoraz väčšiu popularitu medzi ľuďmi, čo sa prejavilo najmä počas púte na Velehrad pri príležitosti 1100. výročia smrti sv.Metoda. Na pamätnej púti v Šaštíne v roku 1985 sa jeho kázeň stala akýmsi verejným testamentom chorého biskupa. Zomrel v Trnave a pochovaný je v Tesárskych Mlyňanoch. Svätý Otec Ján Pavol II. vyzdvihol zásluhy zosnulého biskupa a povýšil ho posmrtne udelením ojedinelého v Cirkvi dovtedy nezvyčajného titulu "arcibiskup in memoriam".