ThDr. Karol Markovič
(10. január 1912 Michal nad Žitavou - 23. august 1978 Šurany)
kňaz, historik
kňaz, historik
ThDr. Karol Markovič sa narodil 10. januára 1912 v obci Michal nad Žitavou. Pochádzal z učiteľskej rodiny. Študoval na gymnáziu v Zlatých Moraviec. Po skončení štúdia odišiel na slovenské gymnázium do Nových Zámkov, kde počas štúdia začínal písať poéziu i menšie prozaické práce. Uverejňoval ich v Rozlete i v Slovenskej jednote pod pseudonymom Dušan Michalský. Maturoval v roku 1930 v Nových Zámkoch. Spočiatku študoval na medecíne v Bratislave no jeho životná dráha sa uberala iným smerom. A tak odišiel do Trnavy na štúdium teológie, kde 17. mája 1936 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Kolárove a v roku 1938 vo Vrábľoch.
Neskôr nastúpil na Slovenské gymnázium v Šuranoch ako profesor náboženstva, spolu so Š. Hlavatým, J. Šavránom, P. Vlašákom a Š. Buranom. Riaditeľom v tej dobe na Šurianskom slovenskom gymnáziu bol Dr. Jozef Hudec. Aprobáciu profesora náboženstva získal v roku 1941. V rokoch 1938-1939 vydal knihu Dejiny Šurian do roku 1968. V týchto pohnutých časoch zohral v Šuranoch Markovič veľkú úlohu. Postaral sa najmä o to, aby v meste bolo zriadené slovenské gymnázium.
Bolo to jedno z troch slovenských gymnázií na okupovanom území (tri slovenské gymnáziá: Šurany, Košice, Petrovec). Za tento čin musel zniesť veľa nenávisti. Cudzí žandári na okupovanom území navštevovali pravidelne Markovičom príbytok, robili domové prehliadky a veľa vzácnych rukopisov mu spálili. Vo svojej knihe Dejiny Šurian píše: ...Tieto pohnuté doby, ktoré prežilo obyvateľstvo šurianske v minulosti neostali bez stopy. Vnímavá duša ľudu spracovala zážitky a vliala ich do piesní. V nich vyžalovala trpkosť a ospievala zašlú slávu...“
Neskôr nastúpil na Slovenské gymnázium v Šuranoch ako profesor náboženstva, spolu so Š. Hlavatým, J. Šavránom, P. Vlašákom a Š. Buranom. Riaditeľom v tej dobe na Šurianskom slovenskom gymnáziu bol Dr. Jozef Hudec. Aprobáciu profesora náboženstva získal v roku 1941. V rokoch 1938-1939 vydal knihu Dejiny Šurian do roku 1968. V týchto pohnutých časoch zohral v Šuranoch Markovič veľkú úlohu. Postaral sa najmä o to, aby v meste bolo zriadené slovenské gymnázium.
Bolo to jedno z troch slovenských gymnázií na okupovanom území (tri slovenské gymnáziá: Šurany, Košice, Petrovec). Za tento čin musel zniesť veľa nenávisti. Cudzí žandári na okupovanom území navštevovali pravidelne Markovičom príbytok, robili domové prehliadky a veľa vzácnych rukopisov mu spálili. Vo svojej knihe Dejiny Šurian píše: ...Tieto pohnuté doby, ktoré prežilo obyvateľstvo šurianske v minulosti neostali bez stopy. Vnímavá duša ľudu spracovala zážitky a vliala ich do piesní. V nich vyžalovala trpkosť a ospievala zašlú slávu...“
Na farskom úrade v Šuranoch pôsobil v roku 1945 ako správca a neskôr ako farár. Dekanom pre obvod Nové Zámky sa stal v roku 1946. Biskupským inšpektorom národných škôl obvodu Nové Zámky a pre Novozámocké gymnázium bol menovaný v roku 1947. Vo februári v rokoch 1948 – 1953 po nástupe predstaviteľov KSČ do čela vlády sa politický systém v Československej republike radikálne zmenil. Boli prenasledované mnohé významné osobnosti. Totalitný režim veľmi výrazne otriasol i postavením samotnej cirkvi.
Do ťažkej situácie sa dostal i Karol Markovič. Po určitom čase, keď sa vrátil domov s podlomeným zdravím, snažil sa opäť vykonávať svoju prácu tak ako predtým, hoci dobre vedel, že všetky jeho bohoslužby a kázne sú prísne sledované, a preto svoje slová tak sformuloval, aby nedal podnet k provokácii. V roku 1960 spracoval dôslednú štúdiu Nitrianskeho evanjeliára z 11. storočia. Je to najstaršia latinsky zachovaná rukopisná pamiatka na Slovensku. Tento vzácny liturgický poklad Nitrianskej kapituly (nazvaný aj kódex Juraja Pohronca) je písaný po latinsky na pergamene miniskulným písmom karolínskym v jednej kolumme. Rozmery fólií sú 19x275 mm. Dr. Markovič zistil, že tento evanjeliár v minulosti používali aj pri korunovaní kráľov a tiež pri intronizovaní biskupov.
Markovičovi sa podarilo objaviť niekoľko cenných pamiatok po Antonovi Bernolákovi. Dňa 13. apríla 1961 v novozámockom farskom kostole na pôde v hŕbe najrozličnejších kníh a časopisov objavil knihu s menom Anton Bernolák. Bola to Slowakische Gramatik. Táto cenná stará písomnosť ho inšpirovala vykonať podrobný a dokonalý prieskum celého náleziska. Práca nebola daromná. Objavil Bernolákovu knižnicu, o ktorej sa dovtedy nič nevedelo. Našiel tu i Bernolákovu intečnú knižku, slovenskú úradnú listinu, slovenský koncept výsluchu Alžbety Poničovej napísanej A. Bernolákom. Objavil dve doteraz neznáme rukopisné diela A. Bernoláka: Novu bibliotheca theologica selcta a Perceptiones de argronum cultu. Objavil veľa dielčich údajov o Bernolákovom verejnom i súkromnom živote. Koncom roku 1966 nachádza štvorstranný list Tomáša Bosniaka z roku 1605 písaný v slovenčine.
Pre dnešných historikov je dôležitá jeho dizertačná práca pod názvom: Najstaršie dejiny Zoborského kláštora. V roku 1960 napísal aj dejiny kláštora Nitrianskej čeľade neďaleko Šurian. Najznámejší a historicky cenný je cestopis po stopách Svätého Pavla. Jeho ďalšie práce sú: Duchovný pastier (1956), Blahoslavený Inocent (1957), Juraj Holeček buditeľ Slovenského juhu (1959), Rimania a staré dejiny Slovenska, Slovenský Bossuet Alexander Rudnay (1961), Nitriansky evanjeliár (1962), Záveť A. Bernoláka, Opátstvo sv. sv. Hippolyta na Zobore, Officium sv. Svorada a Benedikta (1976), Akademie istropolity a iné. Ako šéfredaktor Katolíckych novín v rokoch 1968 – 1970 precestoval viaceré krajiny vrátane Palestíny a Egypta.
V rokoch 1968 — 1970 bol šéfredaktorom Katolíckych novín. Ovládal niekoľko svetových jazykov. Zomrel 23. augusta 1978 v Šuranoch kde je i pochovaný.
Použitá literatúra:
http://sk.wikipedia.org/wiki/
Katolícke noviny, 8. júna 2003, 23 / 2003