Štefan Rakovský
(8. jún 1904 Zlaté Moravce – 15. júl 1996 Zlaté Moravce)
učiteľ, muzeológ, účastník SNP – odbojár
učiteľ, muzeológ, účastník SNP – odbojár
Štefan Rakovský pochádzal z remeselníckej rodiny. Keď mal štyri roky zomrela mu matka. Staral sa o neho otec, ktorý bol sedlárom a remenárom. Otec túžil po tom, že jeho syn vyštuduje teológiu, no Štefan Rakovský od začiatku inklinoval k histórii.
Po ukončení štúdia na gymnáziu v roku 1923 ho prijali na Univerzitu Komenského, kde študoval históriu. Svoj pracovný život začal ako stredoškolský učiteľ. Ako učiteľ pôsobil v Bratislave, Trenčine, Nitre, Ostrave, Banskej Bystrici a Zlatých Moravciach.
11. októbra 1947 sa Štefanovi Rakovskému splnil sen, pretože týmto dňom založil Okresné vlastivedné múzeum v Zlatých Moravciach. Jeho hlavným cieľom bolo zhromažďovať a uchovávať zbierkové predmety historického, umeleckého a prírodného charakteru z územia vtedajších okresov Zlaté Moravce a Vráble. Stal sa členom prípravného výboru a bol taktiež poverený jeho vedením až do roku 1985. No zbierky múzea boli sprístupnené verejnosti až 29. augusta 1955.
Za svoju dlhoročnú prácu dostal v roku 1974 cenu Andreja Kmeťa, ktorá sa udeľuje za vedecké práce významne pomáhajúce odbornému rastu slovenského múzejníctva a galerijníctva, etnografie a folkloristiky a v roku 1975 bol ocenený titulom záslužný pracovník kultúry.
©
Soňa Trubíniová
19. máj 2010
Po ukončení štúdia na gymnáziu v roku 1923 ho prijali na Univerzitu Komenského, kde študoval históriu. Svoj pracovný život začal ako stredoškolský učiteľ. Ako učiteľ pôsobil v Bratislave, Trenčine, Nitre, Ostrave, Banskej Bystrici a Zlatých Moravciach.
11. októbra 1947 sa Štefanovi Rakovskému splnil sen, pretože týmto dňom založil Okresné vlastivedné múzeum v Zlatých Moravciach. Jeho hlavným cieľom bolo zhromažďovať a uchovávať zbierkové predmety historického, umeleckého a prírodného charakteru z územia vtedajších okresov Zlaté Moravce a Vráble. Stal sa členom prípravného výboru a bol taktiež poverený jeho vedením až do roku 1985. No zbierky múzea boli sprístupnené verejnosti až 29. augusta 1955.
Za svoju dlhoročnú prácu dostal v roku 1974 cenu Andreja Kmeťa, ktorá sa udeľuje za vedecké práce významne pomáhajúce odbornému rastu slovenského múzejníctva a galerijníctva, etnografie a folkloristiky a v roku 1975 bol ocenený titulom záslužný pracovník kultúry.