Benjamín Tinák


(17. október 1930 Maňa – 17. február 2008 Ružomberok)
lekár, spisovateľ

Jeho otec Benjamín pracoval viac rokov ako poľnohospodársky robotník vo Francúzsku a vrátil sa až keď mal malý Benjamín už šesť rokov. Vyrastal v rodnej obci, kde vychodil aj ľudovú školu. Dokončoval ju však až po druhej svetovej vojne. Keď ukončil základné vzdelanie, mal 15 rokov a  chcel ísť ďalej študovať. Prvoradá však bola práca, aby mohol pomôcť rodine v ťažkých povojnových časoch. Benjamín sa teda zamestnal v Pozemných stavbách v Nových Zámkoch. Neskôr začal sám študovať učivo meštianskej školy, chodieval na súkromné hodiny slovenčiny a iných predmetov do Šurian. Na jeseň 1946 zložil v Zlatých Moravciach skúšky z učiva meštianskej školy a s ďalšími tromi kamarátmi sa vybral za učňa do textilnej fabriky v Liberci. Za výborný prospech ho textilka poslala ako svojho štipendistu do Strednej priemyselnej školy v Ružomberku. Študoval s vyznamenaním a už počas štúdia navštevoval večerný gymnaziálny kurz. Keďže to bol kurz pre odbojárov, Benjamína nepripustili k maturite.  Z Ružomberka teda odišiel do Bratislavy, zamestnal sa ako pomocný redaktor v pionierskych novinách a  vo večernom kurze sa pripravoval na maturitu. Zmaturoval v septembri 1951. O týždeň ho prijali na lekársku fakultu Univerzity Komenského. Z Mane odišiel ako 16-ročný, na univerzite začal študovať, keď mal 21 rokov.  Otec mu zomrel mladý a mama ani nevedela, kde syn je a čo vlastne robí. Stretli sa až v júni 1957, keď Benjamína promovali za doktora medicíny. 

     
Po promócii pracoval doktor Benjamín Tinák v Ružomberku. Tu si našiel aj svoju životnú partnerku, s ktorou má 3 dcéry a tešia sa zo šiestich vnúčat. Atestoval z vnútorného lekárstva, v rokoch 1960 – 1968 bol obvodným lekárom v Likavke. Odtiaľ sa vybral ako lekár Československej geologickej expedície do Mongolska. Päť rokov pôsobil v etiópskom Harare ako primár a  riaditeľ nemocnice. Žil tam s manželkou a dvomi dcérami, ktoré v Harare navštevovali súkromnú anglickú školu. Najmladšia dcéra sa narodila po návrate v Ružomberku. Od roku 1972 pôsobil na internej klinike fakultnej nemocnice v Martine. Do Ružomberka sa vrátil v roku 1975 ako zástupca primára interného oddelenia. V roku 1982 založil liečebňu pre   dlhodobo chorých, ktorej bol primárom a riaditeľom. Po odchode do dôchodku v roku 1994 pracuje ako lekár, aj keď už len s menším úväzkom a literárne tvorí. V roku 1990 obhájil na trnavskej univerzite vedeckú prácu o ochrane života a udelili mu titul PhD. – doktor filozofie. Žil v Ružomberku. V rodnej obci Maňa mu dňa 5. novembra 2004 udelili čestné občianstvo a Slovenský rozhlas pripravil reláciu o jeho živote a diele pod názvom Čisté studničky. Benjamín Tinák zomrel 17.februára 2008 v Ružomberku vo veku nedožitých 78 rokov.

Tvorba:

Popri náročnej práci lekára sa venoval i literárnej činnosti. Prvé verše uverejňoval pod pseudonymom v rôznych časopisoch (Pionierske noviny, Kultúrny život, Smena a i.). V roku 1962 debutoval zbierkou básní, v roku 1975 vydal prvú knižnú prózu. V oblasti poézie sa venoval témam koncentračných táborov, svetu chudoby či vykorisťovaniu, ale tiež používa motívy atómovej bomby. V próze sa zaoberá rozsiahlou výpoveďou o zážitkoch a faktoch z Etiópie, problémami zodpovednosti lekára voči pacientovi či otázkou interupcie a novodobou pliagou ľudstva - drogovou závislosťou. Všetky jeho prozaické diela sú inšpirované vlastnými zážitkami.

Poézia

1962 - Špirála
1966 - Na čisté dná prameňov

Próza a publicistika pre dospelých

1967 - Medzi potomkami pani Höelun, reportáže z pobytu v Mongolsku
1967 - Zo sveta, zbierka poviedok
1975 - V zelenom plameni Etiópie, kniha reportáží a dokumentárnych čŕt z pobytu v Etiópii
1980 - Znepokojená krv, román z Etiópie
1984 - Žitava, román o roľníckom spôsobe života
1984 - Búrlivák Gurumsa, novela
1988 - Diagnóza, román z lekárskeho prostredia
1993 - Šok, román z lekárskeho prostredia
1994 - Vlci na Žitave, zbierka poviedok o zážitkoch z ciest po domove i zahraničí
1996 - Angel v Michigane, román o narkománii
2000 - Nechcel som byť kráľom
2002 - Zo sveta
2003 - Bláznove radosti a žiale
2006 - Johanes zo zázračného buša

Próza pre deti a mládež

1978 - Lev z Ereru, príbehy z Etiópie podané ako denník lekárovho syna
2005 - Neuveriteľné dobrodružstvá kocúrika Mňauka

Eseje

1999 - Nechaj žiť, nechaj umrieť
2002 - Na hrote tŕňa
2004 - Putovanie za snom
© Pavol Tinák 14. máj 2010
Joomla SEO by MijoSEF