header
Dnes je streda 22. máj 2019
 

Udelenie milosti Štefanovi Isoldovi a vrátenie majetkov od kráľa Karola III. Luxemburg, 12. jún 1716

My, Karol z Božej milosti atď., dávame na vedomie atď., že totiž vážený Štefan Isold, v predošlých časoch bol zatiahnutý do zločinnej Rákócziho vzbury ,ale po Satmarskej dohode, v zmysle právnych predpisov tej doby sa navrátil k povinnej vernosti k legitímnemu kráľovi, ako ku svojmu prirodzenému pánovi a zložil povinnú prísahu vernosti v prítomnosti nášho verného a nám zvlášť milého, váženého a veľkomožného grófa Jána Pálffyho z Erdödu , bána našich vyššie spomenutých kráľovstiev Dalmácie, Chorvátska a Slavónska, ďalej generála a najvyššieho veliteľa cisárskych vojsk v Uhorsku a nášho splnomocneného vnútorného radcu.

Štefan Isold bol hneď tam oboznámený s celou amnestiou (a z toho dôvodu), pre upevnenie a stabilizáciu vnútorného verejného zmieru (pokoja) , aby informoval a poučil aj ostatných prívržencov a vodcov prv spomenutej vzbury , z rozhodnutia a so súhlasom spomenutého generála Pálffyho bol vyslaný do susedného Poľského kráľovstva , kde totiž vzbúrenci využili dobrodenie azylu.

Pretože očakávaný návrat vzbúrencov a Štefana Isolda sa dlho nekonal. Ako príčinu Štefan Isold a okrem iných príčin uvádza aj pre epidémie moru, ktorá tam vypukla. Preto sa tam musel proti svojej vôli zdržiavať, až kým sa epidémie moru pominula a v roku 1715 sa dostavil.


V zmysle amnestie sa po určitom čase opäť dostavil a úpenlivo prosil naše Veličenstvo o milosť. Keď od nášho Veličenstva z milosti dostal dar života, vrátil sa do vlasti. Zároveň sa potom utiekol k trónu nášho Veličenstva s poníženou žiadosťou, aby mohol opäť dostať beneficie ( majetky a práva) , ktoré mu (už raz) boli vrátené v dôsledku zloženia sľubu vernosti pri predošlej amnestii, vzhľadom na to , že (odvtedy) vždy , aj v cudzine zotrval vo vernosti k Nám.

Preto My, na príhovor niektorých našich verných v jeho záležitosti, ako aj vzhľadom na vysvetlenie, ktoré (on ) uviedol o svojej dlhšej neprítomnosti, čo (Nám) bolo dobromyseľne predložené, milostivo sme rozhodli , že prv uvedenému Štefanovi Isoldovi sa nepotvrdzuje len milosť života, týmto (ešte) milostivo rozšírená, ale (že) sa mu majú vrátiť aj jeho majetky a majetkové práva, ktoré sa nachádzajú na území (pod správou) našej Uhorskej Svätej Koruny v zmysle Generálnej amnestie.

O tom Vás, všetkých našich verných sudcov a právnikov nášho prv spomenutého Uhorského Kráľovstva, najmä cirkevných a svetských kdekoľvek pôsobiacich, predovšetkým však prefekta, viceprefekta a ďalších radcov našej Uhorskej Kráľovskej komory, terajších i budúcich, ktorí dostanú túto listinu, vážne zaväzujeme a im nariaďujeme, aby menovaného Štefana Isolda, v rozpore so znením Všeobecnej amnestie a jemu Nami milostivo udelenej milosti života a vrátenia majetku, nikto v jeho osobe a majetku nerušil a neobťažoval...

(jeho majetok) ak by bol niekým násilne zabraný, z predtým uvedených dôvodov mu ho treba vrátiť, podobne, ako treba (vyhovieť) aj iným jeho oprávneným nárokom, totiž aby mu patrili a mohol ich držať a užívať tak, ako iní, v zmysle všeobecnej amnestie.

Toto po prečítaní sme nariadili vydať. Dané na našom hrade Laxenburg, dňa 12. júna roku Pána 1716, nášho kraľovania atď.



- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Majetky Štefanovi Isoldovi boli odobraté preto, lebo po podpísaní Satumarskeho mieru bol vyslaný generálom Pálffym do Poľského kráľovstva, aby informoval zdržiavajúcich sa povstalcov a vodcov, ktorí keď zložia prísahu vernosti panovníkovi do troch týždňov, bude sa vzťahovať na nich amnestia. Ten bod sa vzťahoval aj na samotného Františka II. Rákócziho. Keďže sa Štefan Isold nevrátil v stanovenom čase, (kvôli epidémii moru) musel požiadať kráľa, aby sa mohol vrátiť. Keď mu kráľ zaručil beztrestnosť, vrátil sa domov do Rybníka (po štyroch rokoch). Po návrate požiadal o svoje majetky a práva.
Zapísané v Kráľovskej knihe A 57. Maďarský kancelársky archív, zväzok 31 strana 194,195 zapísal kráľovský pisár v Luxenburgu 12. 6. 1716 pod poradovým číslom 31.211.
Pisár začal písať milosť podľa zoznamu a zmýlil sa, napísal Egrio Francesco a potom zbadal ,že urobil chybu . Prečiarkol Egrio Francesco a napísal Stephano Isold.
Preklad vyhotovil Mgr. Peter Tesák, riaditeľ Štátneho archívu Levice.
Share
© Soňa Trubíniová 30. máj 2011
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12