Poľnohospodárstvo
Idylka v Machulinciach
„V Machulinciach je jeden hostinec. Krčmárom bol Maximilian Zusmann. Hovoria o ňom starší občania, že meral dobrý trúnok. Po prevrate (1918) mu bola licencia odňatá a dostal ju vojnový invalid Karol Čulík – Cibira. Je tiež trafikantom obce. Hostinec rozšíril o väčšiu tanečnú sieň. Ako každého, tak i jeho zastihla hospodárska kríza. Ľudia nemajú zárobku, prestali piť. A tak, keď obec žiada od neho dávku z nápojov, on len mávne rukou a odvetí: „Či veríte, či nie pánovia, ale nikto sa neobzrie o mňa. Uznajte, že nezarobím nič. Nepije nikto, len pán učiteľ si kúpi niekedy liter vína, aj to – na borg.“
Takto zaznamenáva stav a následky veľkej hospodárskej krízy minulého storočia obecný kronikár (riaditeľ školy) v roku 1933. Že taký liter pravého machulinského prebúdzal aj múzy, môžeme usudzovať podľa idyly (selanky) napísanej na ďalšej strane kroniky:
„Typickým a milým zjavom v obci Machulince bol bača Vincent Baláž. Keď začal vyprávať o svojich skúsenostiach, každý ho počúval v hrobovom tichu. Začínal: „Keď som slúžil... „ a už to išlo, mohol sa napísať celý román.
Keď večer vyrážal ovce, každý vedel, že je to ťažký úkol a preto každý v obci bral to vážne.
Ovečky ho poslúchali, veď vychádzal s nimi skutočne otcovsky. Poznal každú. Veľkým pomocníkom mu bol psík Pajtáš. Keď jedna, jedna neposlušná ovca zablúdila, on nekričal, len zamrmlal pod fúzami: „No, no, kde to tam zasa ideš !? Nože hybaj Pajtáš, obráť ju!“ A kázeň –poriadok bol obnovený. Dnes už je vo večnosti.
Terajší bača Ondrej Horniak je pravým opakom. Je prísnym strážcom svojich zverencov. Jeho vysoká vychudnutá postava ako kapitán sa objavuje na poliach. Bystrými očami všetko zbadá a beda tej ovečke, ktorá neposlúchne. Veď ju naučí pes Šajo. Ondriš Horniak zahromží: „Bodaj ťa, kdeže to zase ideš, do tvojho otca !? Nože Šajo, hybaj za ňou!“ Potom si zakrúti dlhými fúzami a svet sa točí ďalej.“
© Pavel Ondrejmiška , 8. január 2012
Komentárov
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.