Poľnohospodárstvo

Zabíjačka na dedine

V zime skoro v každom dome bývali zabíjačky. U gazdov sa zabíjalo aj viac kusov a u chudobnejších roľníkov zas menší kus sviňky. Práve zima bývala obdobie, kedy teplota klesla pod bod mrazu a to bol vhodný čas na zásobenie sa bravčovým mäsom z vlastného chovu.

A ako vyzerala taká zabíjačka?
Zabíjalo sa včas ráno a pri viac kusoch ešte za tmy sa opakovala. Domáci si sami brava zabili a rozobrali. Bola to udalosť pre celú rodinu, ktorá sa tu angažovala. V kotlinách vrela voda, o ktorú sa starali dievky a mladšie deti podkladali polienka do ohňa, ženy čistili cibuľu a cesnak. Gazda ešte posledný krát prebrúsil nože a spolu aj s ostatnými chlapmi z rodiny, ktorý prišli na pomoc, si dali ešte raz za jeden kalíštek pálenky a potom prišli k chlieviku a sviňku nožom zakľali. Pomocníci mali za úlohu chytiť krv, ktorá sa neskôr použila do krvavničiek a žobráckej kaši. Úloha to nebola ľahká, hlavne keď sa prasiatko trepalo v kŕčoch na zemi, nebolo možné krv zachytiť a gazdiné sa večne na toto hnevali. Potom sa prasa vytiahlo von z chlieva, kde sa opálilo a zbavilo sa chlpov. Na tento účel sa používala horiaca slama. Poriadne sa vyumývalo v koryte, očistilo a začala sa s rozoberaním brava. Najväčšiu radosť mávali deti, keď mohli poobrezovať svinke prsníky a potom ich hádzali do prázdneho chlieva, pričom hovorili: „Jedno z chlieva, sto do chlieva.“

Keď sa rozoberal brav a rozrezovala slanina, hovorilo sa zas deťom: „Deti, smejte sa, bude veľká slanina.“ Vnútornosti dostali nastarosť ženy, ktoré črevá očistili, aby sa mohlo použiť ako obal na hurkové a klobásové zmesi. Medzitým sa hlava a vnútornosti varili v kotline so slaninou. Po uvarení sa časti hlavy, vnútornosti a kožky spracovali do huriek a tlačeniek. Z prevareného laloku sa pripravil podbradok, ktorý ináč vynikajúco chutil osolený a posypaný so zomletou červenou paprikou. Ostatný, hlavne dievky a mládenci sa venovali sťahovaniu kožiek zo slaniny a krájaniu. Časť slaniny sa vytápala v kotline na masť. Po vytopení vznikli aj oškvarky, ktoré sa zas jedli s chlebom a cibuľou. Najchutnejšie bolo zarábanie klobások, kde každý mal svoje chute. Po dochutení sa klobásková zmes nadievala do umytých čriev tkz. hurkáčom. Po odležaní sa klobásky údili v komíne spolu so slaninou. Z mäsa sa varila hustá kapustová polievka, ktorá bola hlavným jedlom na zabíjačke. Keď sa mládež dozvedela o nejakej zabíjačke v dedine, popristrájali sa za žobrákov a chodili žobrať o kúsok mäsa a žobráckej kaše. Touto zábavkou sa zabávali , kde bola zabíjačka. Domáci sa im za to odvďačili pohostením. Niektorí povolávali na večeru okrem najbližšej rodiny aj susedov a tak nastávali zabíjačkové hostiny.