Udalosti a Reportáže
Zlato v Tribeči
Na Slovensku máme niekoľko obcí, ktorých názvy dostali prívlastok blahobytu a bohatstva. Sú to Zlatno, Zlatníky, Zlatník, Zlatná, Zlatovce a Zlaté Moravce. Ich názvy nevznikli náhodou, pretože v ich okolí sa ťažilo a ryžovalo zlato, jeden z najvzácnejších a najzaujímavejších kovov v histórii ľudstva.
Nenápadné pohorie Tribeč, ktoré sa nachádza vo Fatransko-tatranskej oblasti patrí medzi kryštalické pohoria, ktorých jadro tvoria hlbinné magmatické a premenné horniny. Prané alebo ryžované zlato v druhotných tzv. exogénnych ložiskách vzniklo v najmladších treťohorách, ale najmä štvrtohorách a to rozrušením hornín v endogénnych ložiskách podliehajúcich vonkajším vplyvom. Počas miliónov rokov trvajúceho rozpadu hornín sa zlato s ostatnými ťažkými kovmi splavovalo a usadzovalo v pieskoch a alúviách vodných tokov. Ťažké minerály zachytené na pevnom dne skalnatých a ílovitých podložiach vytvorili zlatonosné ložiská. Tento obdivuhodný prírodný jav sa odohral aj v prírodnej oblasti Tribeča bohatého na množstvo hornín. Sú to predovšetkým žula, kremence, vápence, pieskovce a ďalšie. Severná časť pohoria je zvlášť bohatá na vzácne rudy s pozostatkami ťažby v povrchových baniach. V Jedľových Kostoľanoch sa nachádzajú sideritové žily, v Píle hydrotermálne polymetalické ložisko olova, zinku a medi, Malá Lehota sa vyznačuje výskytom antimónových rúd. Zo žulového masívu Tribeča sa splavilo zlato potokmi Leveš, Topoľnica, Žikava, Zlatňanka, Stráňka aj do oblasti mesta Zlatých Moraviec, kde vytvára zlatonosné pole. Pohorie Tribeč bolo v minulosti vyhľadávané zlatokopmi a baníkmi, o čom svedčia stopy po vyryžovaní bohatých ryžovísk zlata a kremenných ložísk. Možno to boli už Kelti s niektorými dôkazmi obrábania vzácnych kovov. Ako píše bývalý zlatomoravecký historik dr. Štefan Rakovský, Moravce sa predierali dejinami ryžovania zlata Kumánmi za panovania Ondreja III. v roku 1292.
Odborný výskum zlata v pohorí Tribeč uskutočnil Dr. František Bakoš, znalec problematiky supergénnej mineralizácie zlata, autor knihy Zlato na Slovensku, spolu s Dr. Petrom Žitňanom. Študovali vzorky z potoka Stráňka, Čerešňového potoka a Veľkého Zeleného údolia. Rýdzosť zlata vykazovala hodnoty od 93 do 98 percent.
Podľa zlatomoraveckého zlatokopa Ing. Ernesta Ivanoviča najviac zlata sa nachádza v potoku Stráňka pretekajúca obcou Zlatno, kde sa nachádzajú najväčšie stopy po ryžovaní tohto ligotavého kovu v minulosti. Zlatinky z jeho nálezov sú uložené v múzeu v Zlatých Moravciach a ich rýdzosť dosahuje až 99,3 percent zlata.
(pokračovanie)
Pomocná literatúra:
Ernest Ivanovič: Zlato v areáli mesta Zlaté Moravce
Požitavské noviny (2 -7) 1996
© Anton Kaiser , 10. január 2012
Komentárov
Mozete prosim napisat konkretne, co je na zaklade Vasich zisteni a podla Vaseho nazoru spravne?
Myslím, že to čo charakterizuje Zlaté Moravce popri bohatstve historických pamiatok a dejinných udalostí sa nejako zabúda na zlato, ktoré tu máme.
Ďakujem...:)))
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.