:: Udalosti a Reportáže ::

Zlato v Tribeči (4.časť)

Neoceniteľnou vlastnosťou zlata je jeho stálosť voči okolitému prostrediu. Nepodlieha korózii, zubu času a zachováva si stále svoju sviežu žiarivú krásu. Rozpúšťa sa iba v ortuti, s ktorou tvorí amalgán. Pokiaľ by sme chceli hľadať kúsok lesknúceho zlata na povrchu usadenín potoka, nikdy ho tam nenájdeme, pretože je ukryté na jeho dne. Vo vrchných častiach náplavu sa obyčajne objavujú krehké minerály tmavej sľudy (biotit), tzv. mačacie zlato.

Po vyryžovaní skundárnych nálezísk zlata hľadali naši predkovia ďalšie možnosti jeho existencie v kremenných žilách. Aj keď sa banícka a geologická literatúra o ťažbe supergénneho zlata v pohorí Tribeč nezmieňuje, pátranie po žltom kove uskutočnil Geologický ústav Bratislava v roku 1971. Našlo sa iba niekoľko zlatiniek bez kremenných žíl zlata v severnej časti pohoria v potokoch Brody, Vyčoma a v údolí Veľké Zelené. Na oboch  stranách údolia možno nájsť stopy po starej banskej činnosti, sondážne lievikové jamy po obvode s navŕšenou zeminou zvané pingy. Tieto miesta neušli pozornosti ani geológom. S. Polák zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Bratislava napísal v roku 1971 v časopise Mineralia Slovaca článok Zlatá mineralizácia pri Skýcoveckom zlome vo svahoch Tribeča a Klížskom Hradišti. Neskôr v roku 1978 publikoval v Zborníku Zlato v Západných Karpatoch článok Reálne o zlate a zlatom zrudnení na západnom Slovensku. V horninách sa našlo zlato spolu s ďalšími minerálmi v mikroskopickej veľkosti. Prieskumné práce boli vykonané aj pod Kozlišovom, Javorovým vrchom, na Skalke a v blízkosti kóty Vŕšky. Geológovia sa v tejto súvislosti zamýšľali nad inými zdrojmi vzniku zlata a to pri zvetrávaní ložísk nerastných surovín vplyvom atmosferických zrážok a vzduchu. Aj v pohorí Tribeč možno to už boli Kelti, ktorí tiež poznali vysokorýdze supergénne zlato vzniknuté v procese vyzrážania kovov v cementačnej zóne chloridového roztoku. Rovnakým spôsobom vznikajú aj druhotné minerály iných kovov ako striebro, ktoré spolu so zlatom vytvára tzv. elektrum.

Ako bolo už spomenuté, výskum vzoriek zlata z potoka Stráňka, Čerešňového potoka a údolia Veľké Zelené potvrdil vysokú rýdzosť zlata. Druhý typ skúmaných zlatiniek z Veľkého Klíža, Kľačian a Veľkého Zeleného sa vyskytuje s inými sekundárnymi minerálmi. Toto supergénne zlato v aluviálnych rozsypoch Tribeča pochádza z tektonických zón s polohami z oxidov železa a hydroxidov vznikajúcich zvetrávaním pyroxytu. Ing. Ernestovi Ivanovičovi sa podarilo pri zlatokpeckých prácach objaviť dva vzácne minerály. Červeno-ružovú rumelku a modrý lazurit, ktoré odborná literatúra v pohorí Tribeč nezaznamenala. Do údolia Solčianskeho potoka, tvoriaceho ľavostranný prítok Leveša, rád chodieval aj zberateľ minerálov knieža Arthur Odescalchi, ktorý bol v roku 1813 majiteľom rytierskeho zámku v Skýcove. Časť jeho mineralogických nálezov je uložená v zlatomoraveckom múzeu.

 

V bývalom Uhorsku sa v druhej polovici 13. storočia a v prvej polovici 14.storočia ťažilo 1 000 kg zlata ročne, z čoho na Slovensku asi 600 kg. Z tohto množstva sa asi 30 ton nachádza v Kremnici a 20 ton v rudnom rajóne Štiavnica. Zvyšných 50 ton zlata čaká na objavenie v perspektívnych oblastiach Slovenska, ku ktorým patrí aj Tribeč. V poslednom období bola obnovená ťažba zlata v Hodruši-Hámroch pri Banskej Štiavnici, kde sa geologickým prieskumom podarilo objaviť ďalšie ložiská zlatonosnej rudy.

(pokračovanie)

Súvisiace články:

Zlato v Tribeči (1. časť)

Zlato v Tribeči (2. časť)

Zlato v Tribeči (3. časť)

Pomocná literatúra:
Ernest Ivanovič: Zlato v areáli mesta Zlaté Moravce   
Požitavské noviny  (2 -7)1996

Hlboká (Karlova...
Hrubozrnný biot...
Žitava pri Jedľ...
rumelka
Zlatňanka
Zrnko zlata zra...

Komentárov  

 
0 #9 zitavcan 2012-01-30 13:27
dakujem za venovanie.
Citovať
 
 
+6 #8 Ľuboš - admin 2012-01-30 09:04
Dobry den "zitavcan",
ak sa venujete tejto problematike, pokojne nam poslite clanok o nalezoch zlata na hornom Pozitavi. Urcite ho uverejnime.
Autori portalu propaguju Pozitavie, je nas len par nadsencov, nie vsetci sme odbornici na vsetko, ale snazime sa konzultovat nase
clanky s historikmi, ekologmi a pod. Vase poznamky su scasti rypanim, ale beriem to :)
Nie kazdy ma odvahu vyjst s vlastnou "kozou na trh" a pisat a propagovat Pozitavie, lebo vzdy sa najdu ludia, ktori si radi zarypu :)
Zelam Vam krasny a uspesny tyzden! :)
Citovať
 
 
-4 #7 zitavcan 2012-01-30 07:30
nerýpem ale uvadzam veci na spravnu mieru. autor ktorý pise taketo "odborne"clany by mal mat minimalny prehlad o problematike a taktiez vediet odpovedat na polozene otazky spravne
Citovať
 
 
+10 #6 Lieti 2012-01-29 14:07
Ale názor môže mať?

Stop zbytočnému rýpaniu...
Citovať
 
 
-11 #5 zitavcan 2012-01-29 12:09
kto nie je odbornik, nemal by ani predpokladat....
Citovať
 
 
+2 #4 zitavcan 2012-01-29 12:07 Citovať
 
 
+6 #3 Lieti 2012-01-28 19:11
No ani ja nie som odborník na oblasť zlata, ale táto otázka má aj filozofickejšiu odpoveď v zmysle "prach si a na prach sa obrátiš". Ono na počiatku, pred 12 mld. rokov sa vesmír skladal len z hélia a vodíka, táto hmota sa sformovala do prvej generácie hviezd, kde sa pomocou termonukleárnyc h reakcií začali formovať ťažšie prvky až po železo. Prvky ťažšie ako železo vznikli pri masívnych explóziách ktoré sprevádzali zánik prvej generácie hviezd (vo forme supernov). Pri týchto explóziách sa všetky novovytvorené prvky rozptýlili do okolitého vesmíru a z nich sa začala formovať druhá generácia hviezd (kam patrí aj naše Slnko). Takže s trochou nadsázky, sa dá tvrdiť, že všetcia sme len popol dávno zaniknutých hviezd, veď aj uhlík s ktorého sa skladá naše telo takto vznikol. A to isté sa dá tvrdiť o zlate.
Ale to je už trocha mimo tému :)
Naspäť k téme, páčia sa mi tieto články, len v kontexte dnešnej doby skôr dúfam, že to zlato objavené nebude.
Citovať
 
 
+6 #2 antonkaiser 2012-01-28 17:33
zlato na zemi ma "mimozemsky" povod?
Nie som v tejto oblasti odborník, ale ako som kdesi čítal, najviac zlata sa nachádza v žeravom jadre zeme. Predpokladám, že zlato na zemi pochádza zo slnka, tak ako aj naša zemegula, ktorá je jeho nepatrnou čiastkou v slnečnej sústave.
Citovať
 
 
-10 #1 zitavcan 2012-01-28 09:39
pan kaiser je pravda ze vsetko zlato na zemi ma "mimozemsky" povod?
Citovať
 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

z1

Ešte stále prebieha
prehodenie starého
portálu na nový.
Všetky články nájdete

na tejto stránke.

Najnovšie komentáre

  • opravujem, v pripade cestnych objektov ide o ohla... Viac...
    22.02.12
  • a opat podobne ako zitavcan, komentar "hocikto cu... Viac...
    22.02.12
  • pan zitavcan, pod prvym clankom som pisal o nasom... Viac...
    22.02.12
  • Načo sa hocikto cudzí zaoberá výrubom stromov v Ž... Viac...
    22.02.12
  • zitavcan a z akeho ineho dovodu nez sa poriadne na... Viac...
    22.02.12

NAŠI PARTNERI