header
Dnes je sobota 27. február 2021
 

Stolovanie vo Vrábľoch počas štedrej večere

Vianoce vo Vrábľoch sa vyznačovali niekoľkými zvláštnosťami. Vyvrcholením celodenného pôstu bola Štedrá večera. V tento deň sa každý usiloval kontrolovať svoje skutky, pretože tak ako sa človek správal v tento deň, tak i po celý rok. Všetky jedlá sa pripravovali na masle alebo oleji, nepoužívala sa masť a nejedlo sa mäso. Od rána až do večere sa mohli ľudia osviežiť iba čistou vodou zo studne.

Počas dňa do sita na múku pripravili jablká, orechy, oblátky, ktoré posvätili. Celý deň horela na stole sviečka (na znak očakávania narodenia Ježiška). O šiestej podvečer zvonili vrábeľské zvony, vtedy si ľudia sadli k stolu a začala sa štedrá večera. Najstarší obyvateľ z domu, zvyčajne otec alebo starý otec, vinšoval potme nasledovne: „moje milé kúty, nemám vás s čím obdariť, iba s malým dárkom“ a popri tom hodil do každého zo štyroch kútov orechy. Večera začala prípitkom domácou pálenkou. Po nej si každý z prítomných vytiahol zo sita jeden orech. Rozkrojené jablko malo symbolizovať, aby všetci za stolom „boli pokope aj na druhom svete“. Ak by jablko bolo červivé, znamenalo by to ochorenie v rodine. Po jablku prišli na rad oblátky s medom a cesnakom. Oblátky sa nepiekli v každom dome, ale kupovali sa od ľudí, ktorí mali na ich výrobu potrebné náradie. V našom regióne ich pekávali najmä učitelia.

Potom nasledovala polievka, ktorá sa pripravovala z fazule, šošovice, zeleniny, hríbov a zasmažila sa maslom. Každý z prítomných nalial za jednu lyžicu do pripraveného taniera – táto polievka sa na druhý deň odniesla k zvieratám, ktoré doma chovali. Upratovať štedrovečerný stôl sa mohol až po Štefanovi.

Ďalším chodom bola ryba, ktorá sa vysmážala na oleji. K nej sa podávali varené zemiaky s maslom. Spočiatku ľudia nejedávali ryby, pretože pre väčšinu Vrábeľčanov boli pridrahé. Ďalším dôležitým jedlom boli pupáky – pripravovali sa z kysnutého cesta, ktoré sa vyšúľalo, pokrájalo na kusy, cesto sa oblialo horúcou vodou a posypalo makom a cukrom.

Na stole nesmeli chýbať lekvárové a tvarohové koláče. Počas večere bol pod stolom hodený snop slamy, aby bolo hojnosti v dome počas nasledujúceho roka. Po večeri zostali všetci svorne pri stole a spievali koledy.

Na Štefana hlásnici chodili z domu do domu, vinšovali a prinášali prúty, v dome nechali jeden prút, domáci im za to darovali slaninu, klobásu a občas peniaze.
Prekrojené neče...
Vrábeľský kosto...

Použitá literatúra a pramene:
kol. autorov: Slovensko Ľud II. Obzor Bratislava 1975
Mikolajová, S. R.: Kuchyňa našich predkov. Veda Bratislava 2001.
Zapísané podľa rozprávanie Alžbety Trubíniovej rod. Kováčovej z Vrábeľ
Trubíni, J.: Vráble. Vydavateľstvo Turista Piešťany 1994.



Share
© Soňa Trubíniová 18. december 2007
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre