header
Dnes je sobota 8. máj 2021
 

Tekovská stolica (1. časť) Vznik a vývin Tekovskej stolice





Comitatus Barsiensis, Comitatus Borsiensis, Comitatus Bursiensis, Bars Vármegye, Barcher Gespanschaft, Tekovská stolica. S týmito názvami, či pomenovaniami sa môžeme stretnúť, ak sa budeme zaujímať o historický región Tekova. Oblasť, ktorá sa nachádza na okraji západného a stredného Slovenska a jedna jej časť i na území Južného Slovenska. Územím Tekovskej stolice preteká rieka Hron, ako bývalá hlavná dopravná tepna, Žitava a sčasti i rieka Nitra. Severná časť regiónu sa rozprestiera na horstvách Slovenského Stredohoria, ako Vtáčnik, Pohronský Inovec či Kremnické a Štiavnické vrchy. Potom pokračuje Žiarskou kotlinou k Tribeču a na juhu sa tiahne Hronskou pahorkatinou.

Tekovská stolica nebola geograficky výrazne ohraničená ako Liptovská, či Turčianska stolica. Jej severná časť, nachádzajúca sa severne od Novej Bane označovaná ako Šúšoľ- Susogl patrila striedavo Tekovskému a Zvolenskému komitátu. Do Tekova sa definitívne pričlenila začiatkom 14. stor. po zániku Zvolenského domímia. Na západe tvorili jej hranicu s Nitrianskou stolicou rieka Žitava a potok Drevenica. Strediskom systému hradnej správa Tekova bol Tekovský hrad – zemný hrad – Fidvár v Starom Tekove.

Prvýkrát sa Tekovský hrad spomína až v donačnej listine z roku 1075 pod názvom Borsu, spolu s ním aj miestny kňaz Eliseus , ktorého nástupcovia boli archidiakoni, spravujúci cirkevné záležitosti. Ešte pred kamenným hradom tu stál hrádok. Ten pravdepodobne pochádzal z čias Nitrianskeho kniežatstva. Žiaľ, na hradnom vrchu nie je možné uskutočniť rozsiahly archeologický výskum, vzhľadom k tomu, že sa tu v súčasnosti nachádza miestny cintorín. O tomto hrade máme málo informácii. V roku 1240 udelil kráľ Belo IV. podhradiu mestské výsady. Vojenský význam tohto miesta narušil vpád Tatárov v roku 1241. Prvým známym tekovským županom bol Peter / Petrus Borsiensis comes/, ktorého meno je známe z listiny Ostrihomského biskupa Martýria z roku 1156. Prvým dokladom o existencii zemianskej stolice je listina z roku 1322, ktorú signovali slúžni Tekovskej stolice Alexander, Ivan, Ivanka a Mikuláš. /quatuor iudices nobilum de comitatu Borsiensi/. V kongregačných písomnostiach Tekovskej stolice sa zachoval latinský popis stolice z polovice 18.stor. , podľa ktorého vraj dostala názov od starého, alebo nového tekovského hradu. V listine sa ďalej uvádza, že rozvaliny, ktoré sa nachádzajú na mieste bývalého hradu patrili podľa tradície chrámu templárskemu rádu. Aj v tomto texte možno badať romantizujúce predstavy našich predkov o svojej minulosti.

Ten istý popis uvádza z ostatných lokalít na území historickej Tekovskej stolice ešte Kremnicu, Levice, Vráble Hronský Beňadik. Zaujímavým faktom je i to , že popis spomína okrem týchto sídiel aj Štúrovo, Šurany a Šahy, ktoré ležia mimo neskôr známych hraníc stolice.

Náplňou stavovskej stolice bol výkon súdnej moci, verejnoprávne právomoci a vyberanie daní, ako aj obrana záujmov panovníka smerom k banským mestám. Vojenská funkcia stolice sa obmedzila na insurgenciu šľachty a vydržiavanie erárneho vojska. Portálny súpis Tekovskej stolice z roku 1564 nachádzajúci sa v krajinskom archíve v Budapešti uvádza štyri okresy podľa slúžnych , v ktorých sa nachádzajú mestečká Oslany, Svätý Kríž, Svätý Beňadik, Zlaté Moravce, Vráble a Levice. Jednalo sa o Horný, Levický, Topoľčiansky a Vrábeľský okres. Toto rozdelenie zostalo v platnosti až do začiatku 19. stor. Zasadania generálnej kongregácie Tekovskej stolice sa konali napr. aj vo Svätom Beňadiku, v Tesároch nad Žitavou, v Novom Tekove, Veľkom Poli , vo Veľkých Uherciach, a v roku 1664 dokonca na území Nitrianskej stolice v Bojniciach.

Podľa archívnych prameňov sa okrem týchto miest konali generálne a partikulárne kongregácie Tekovskej stolice aj v týchto mestečkách a obciach :

Baračka, Beladice, Brodzany, Čajkov, Čereňany, Čifáre, Kálnica, Kozárovce, Lehota, Ďarmoty, Levice, Malé Ondrejovce, Mária- Család, Mikula, Nová Baňa, Nový Tekov, Oslany, Prílepy, Rybník, Svätý Beňadik, Svätý Kríž, Svodov, Šimonovany, Tajná, Tekovské Lužany, Tekovské Nemce, Tesáre, Topoľčianky, Trávnica, Turá, Veľká Maňa, Veľká Seč, Veľké Ondrejovce, Veľké Pole, Veľké Šárovce, Veľké Uherce, Vráble, Vyhne, Zlaté Moravce, Žarnovica a Želiezovce. V 16. stor. sa najviac kongregácií konalo v Topoľčiankach a Svätom Beňadiku a v prvej polovici 17. stor. v Zlatých Moravciach a vo Veľkých Uherciach. Štatút stoličnej správy pochádza z roku 1576. Kongregačné zápisnice sú písané v latinskom jazyku.

Stoličný erb bol Tekovskej stolici udelený 12. 2. 1552 po krajinskom sneme v Bratislave, cisárom Ferdinandom I. Erb predstavuje modrý štít, ktorý je rozdelený šikmým strieborným pruhom. V ľavom hornom rohu je zlatá rímska číslica X. Pod číslicou, v spodnom cípe, stojí na zelenej pažiti biely kostol s jednou vežou a červenou strechou, na ktorej je zlatý kríž. V dolnej polovici štítu stoja na zelenej pažiti dva biele kostoly, z ktorých vyššie postavený je dvojvežový s červenými strechami, na ktorých sú zlaté kríže. V strede hornej polovice štítu je zlatá trojcípa koruna, prepichnutá strieborným mečom so zlatou rukoväťou. Na štíte je umiestená turnajová prilba s uzáverom, obrúbená zlatom a krk prilby ozdobuje zlatá retiazka. Vedľa trojcípej korunky zľava je písmeno C a sprava B, čo znamená označenie Comitatus Barsiensis – Stolica Tekovská. V roku 1667 panovník Leopold I. /1657-1705/ rozšíril erb o klenot. Nad zlatou trojcípou korunkou je čierny orol. V roku 1846 Ferdinand V. /1835-1848/ na žiadosť Tekovskej stolice o vrátenie prilby do klenotu, opätovne vydal armálnu listinu, kde zväčšená koruna zo štítu sa už dostala nad štít, zjednodušené kostoly sú všetky obrátené doprava a orol hľadí doľava. Originál tohto prvého armálesu pre Tekovskú stolicu nájdeme tiež v archívnych fondoch štátneho archívu v Nitre- Ivanka pri Nitre. Čo sa týka osídlenia regiónu, sídla v hustejším osídlením sa nachádzali v južnej časti, nakoľko tu boli podstatne kvalitnejšie podmienky na život. Týka sa to najmä lepších klimatických ale najmä pôdnych podmienok, pretože prevažná väčšina obyvateľov sa zaoberala poľnohospodárstvo, vinohradníctvom a chovom rožného dobytka najmä v juhovýchodnej časti stolice. Naopak, v severných častiach regiónu sa hlavne v polovici 14.stor. dostáva výrazne do popredia baníctvo a to najmä ťažba zlata a striebra. V Kremnici bola už v roku 1328 mincovňa, ktorá razila hodnotné zlaté mince- dukáty.

Erb Tekovskej s...
Topoľčianky

Share
© Martin Benček 27. október 2010
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12