header
Dnes je sobota 8. máj 2021
 

Tekovská stolica (7. časť)


Pomerne bohatá je i stoličná agenda, ktorá sa zaoberá správou daní a odvodov poplatkov. Sú v nej zastúpené výkazy daní odovzdaných stolicou kráľovskej pokladnici, vymáhania platenia daní pod trestom, záznamy týkajúce sa výberu portálnej a mimoriadnej dane a odovzdávaní desiatkov. Z roku 1619 pochádza záznam o výbere tzv. „soľnej“ dane od evanjelických poddaných pre ich superintendantov a kňazov na území Tekovskej stolice.

Evanjelický veriaci v tom čase odovzdávali pre svojich kňazov a potreby evanjelickej cirkvi šestnástinu zo svojho majetku, ako to uvádza listina z roku 1612.V tomto období patrili poddaní augsburského vyznania Tekovskej stolice podľa záverov Žilinskej synody z roku 1610 do západoslovenského cirkevného zboru, pod ktorý spadala aj Bratislava a Nitra. V Tekovskej stolici najmä v jej južnejších častiach prevládal Kalvinizmus so strediskom zboru v Komárne a v Starom Tekove. Severnejšie oblasti najmä časť Požitavie patrila pod luteránsky seniorát banských miest ,pričom ich artikulárnym miestom. sa stala obec Slažany a Šimonovany. V tom období boli protestantmi aj majitelia topoľčianskeho panstva páni z Topoľčianok /Kis-tapolcsanyi/a priľahlé obce Zlaté Moravce, Chrášťany, Choča, Jedľové Kostoľany, Hostie a Žikava.

Ďalšou daňou, ktorá sa objavuje v písomnostiach Tekovskej stolice je tzv. annóna – čo je vlastne špeciálna daň slúžiaca pre potreby vojska. Zápis o odvode takejto formy dane nachádzame v roku 1614 pri listine, ktorá nariaďuje stolici zvoz anonóny do komárňanskej pevnosti pre potreby vojska. S tou istou požiadavkou sa stretávame aj v roku 1660, tentoraz však ide o odovzdávku annóny do pevnosti v Nových Zámkoch. Okrem odovzdávania annóny bolo vojsko podporované aj potravinami pere vojakov a krmivom pre kone. Pre potreby vojska sa okrem týchto komodít odovzdávalo aj drevo, maslo, povrazy, olovo a rôzne iné komodity, potrebné pre budovanie opevnení a zabezpečenie bezpečnosti hraničných pevností a banských miest. O takéto služby požiadala stolicu v roku 1677 levická posádka zastúpená kapitánom Albertom Naisom, 1678 banské mestá a posádka v Topoľčiankach.

List veliteľa posádky vo Zvolene datovaný rokom 1682 zas informuje stolicu o dodaní 200 volov a 3000 košov obilia pre potreby vojska. Do daňovej administratívy však patria aj nie veľmi príjemné hlásenia nadriadených orgánov stolici, ako sú hlásenia o daňových nedoplatkoch stolice a žiadosti o ich vyrovnanie. Uhorská komora nariadila stoliciam v roku 1619 zdanenie mlynov, ako aj dielní na výrobu draselnej soli.

V niektorých prípadoch o výrube nepravidelných daní rozhodoval Uhorský snem. V písomných prameňoch Tekovskej stolice je takýto prípad uvedený v roku 1622 a 1624, kedy panovník žiada stolicu o vojenskú daň a civilnú daň tak, ako boli odhlasované na sneme. V súvislosti z daňami sa okrem týchto v niektorých obciach a mestách vyberalo mýto Tento poplatok bol formou vnútorného cla, musel ho platiť každý, kto nebol panovníkom od jeho platenia oslobodený.

Na zabezpečenie štátnych príjmov sa vytvára sústava pohraničných mýt, známa pod názvom tridsiatková sústava. V roku 1629 boli obyvatelia obce Tekovské Lužany od platenia mýta oslobodené. Takéto privilégium, čiže odpustenie resp. vyňatie poddaných Ostrihomského arcibiskupa a metropolitného kostola od platenia poplatkov a mýt sa tiež nachádza v archíve Tekovskej stolice a pochádza z roku 1630. Spod tridsiatkovej povinnosti a platenia mýta boli v roku 1631 oslobodení aj poddaní obyvatelia Svätého Jura nad Hronom. Nachádzame tu i žiadosť obyvateľov obce Jánova Lehota, v ktorej žiadajú stolicu od odpustenie platenia portálnej dane pre biedu. Ďalšie podobné žiadosti o odpustenie, resp. zníženie portálnej dane odovzdali stolici aj obyvatelia obcí Malé Uherce, Nová Lehota, Tekovské Lužany, Kamenec, Veľké Uherce, Telince Malé a Veľké Kršteňany, Ohaj, a Voznica. V inej listine upozorňuje Zvolenská stolica Tekovskú stolicu, aby si Tekov nepripustil vyberanie cla a tridsiatku a sťažoval sa u kráľa.

Následne na to panovník Ferdinand III. Vydáva mandát o vyberaní tridsiatku a Uhorská komora vydáva nariadenie o výbere prevozných ciel a mýtnych poplatkov. O trvajúcich problémoch Tekovskej stolice v plnení si daňových povinností svedčí aj prípis palatína o daňových nedoplatkoch od roku 1625 až do roku 1654.Zaujímavá je aj iná žiadosť palatína, aby stolica zaplatila 2000 toliarov, ktoré si kráľovstvo požičalo od Ostrihomského arcibiskupa na nákup mäsa pre nemecké vojsko z roku 1658. Správca kráľovských daní Štefan Zichy žiada stolicu o výber daní a poskytnutie vojenské subsídium / lat. pomoc, podpora, posila/. Archívne pramene poskytujú aj niektoré menej časté formy daní. Takou je i korunovačná daň Tekovskej stolice v roku 1665, pri príležitosti korunovácie Leopolda I. za uhorského kráľa.

Pevnosť Leopold...
Leopoldov – súč...
Hlavná protitur...
Leopold I. pôvo...


Share
© Martin Benček 14. apríl 2011
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12