header
Dnes je streda 10. august 2022
 

Z dejín kláštora v Hronskom Beňadiku (2. časť)





Písomných prameňov k dejinám kláštora v 11. a 12. storočí je len veľmi málo. Prvé meno opáta poznáme z listiny z roku 1124. Dozvedáme sa z nej o spore o lesy, právo poľovať a loviť ryby medzi opátstvom a tekovským županom Otmarom.


Opátstvo zastupoval jeho opát Henrich I. Kráľ Štefan II. uznal požiadavky opátstva a pri tejto príležitosti potvrdil listinu Gejzu I. O dobrých kontaktoch s pápežskou stolicou svedčí listina Inocenta III. (1198-1216) z 15. mája 1209, ktorý sa ujal opátstva a schválil jeho majetky. Prvýkrát sa v nej spomína aj osada, existujúca pod kláštorom, s názvom Petend a kostol sv. Egídia. O tom, že sa opáti venovali aj rozvoju blízkeho okolia, svedčí to, že dňa 13. 6. 1217 Ondrej II. udelil opátovi Tomášovi pre osadu prináležiacu ku kláštoru mestské právo podľa vzoru Pešti, Budína a Székesfeherváru.

Obyvateľov všetkých národností oslobodil od platenia mýta a iných poplatkov. Z toho istého roku je aj listina, ktorá oprávňuje opátov hronskobeňadického kláštora používať pontifikália. Toto povolenie vydal Ondrej II. so súhlasom pápežského vyslanca - kardinála Gregora de Crescentia - pre opáta Iva. V roku 1232 pápež Gregor IX. povolil opátovi Laurentovi II. a jeho konventu vykonávať bohoslužby aj počas interdiktu, ale bez zvonenia, pri zatvorených dverách a pod podmienkou, že sa ich vyobcovaní z cirkvi nezúčastnia. Toto platilo iba v prípade, že priamo na kláštor nebol uvalený interdikt.

Z obdobia tatárskeho vpádu (1241-1242) a tesne po ňom nám chýbajú akékoľvek správy o kláštore. Po tejto udalosti však cirkevní a svetskí hodnostári obsadili niektoré opátske majetky, pretože opáti Juraj (1251-1256) a Martin (1268-1279) viedli o ne súdne spory s cieľom navrátiť ich do vlastníctva opátstva. Z písomných prameňov vysvitá, že najviac majetkov v Tekovskom a Ostrihomskom komitáte obsadil ostrihomský arcibiskup. Problémy nerobili len predstavitelia svetskej a cirkevnej moci. V roku 1247 odopreli poslušnosť kláštorní služobníci z Malých Slepčian. Títo ešte pred vyhlásením rozsudku odprosili opáta a boli omilostení. Za panovania Ondreja II. (1205-1235) služobníci (tzv. dvorníci) z Dvorov nad Žitavou obsadili miestnu opátovu čiastku. Kráľ ju prikázal vrátiť a svojim neverným sluhom dal oholiť pol hlavy. Opát získal naspäť len časť pôvodných pozemkov, zvyšok mal byť vymenený za iné pozemky. K tomu však nedošlo.

V časoch feudálnej anarchie po vymretí Arpádovcov (1301) časť majetkov zabral Matúš Čák a ostrihomský arcibiskup. Dňa 5. marca 1312 opát Ján I. dôrazne protestoval pred konventom sv. Hypolita na Zobore proti obsadeniu dedín Čajkov, Dvory nad Žitavou, Kakath (zaniknutá dedina v katastri dnešného Štúrova), Rybník nad Hronom, Tekovská Breznica, Tekovské Nemce ostrihomským arcibiskupom. Kláštor zostal aj v tomto období významnou inštitúciou. Dňa 25. novembra 1314 bola vydaná zakladacia listina benediktínskeho opátstva Panny Márie v Štôle (dnes chotár Mengusoviec). Ostrihomský arcibiskup Tomáš podriadil štôlskeho prepošta a jeho rehoľníkov na prianie zakladateľov hronskobeňadickému opátovi. Tým sa prepošstvo stalo filiálkou opátstva v Hronskom Beňadiku. V roku 1324 kráľ Karol Robert z Anjou (1301-1342) potvrdil zakladaciu listinu Gejzu I. a listinu Ondreja II. V roku 1328 oslobodil obyvateľov opátstva spod svetskej moci a zároveň tieto výsady potvrdil pápež Ján XXII. (1316-1334). V tomto období bol opátom Ladislav (1320-1329), bývalý kaplán Karola Roberta z Anjou.

Pohľad na klášt...
Gotický portál
Cesta ku klášto...
Gotická chodba
Pečať konventu ...
Pečať konventu ...
Pečať konventu ...
Kráľ Ondrej II.


Literatúra:
HAICZL, K.: A Garamszentbenedeki apátság története. Budapest 1913.
IVANIČ, P.: Benediktíni v Hronskom Beňadiku. In: História, 2006, roč. 6., č. 4, s. 4-5.
JUCK, Ľ.: Z dejín Hronského Beňadika za feudalizmu. In: Vlastivedný časopis, 1975, roč. 24, č. 3, s. 66-70.
KNAUZ, N.: A Garam melleti Szent Benediki apátság története I. A templom felzentelésének emlékére Elsö kötet. Budapest 1890.
MARSINA, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I. Bratislava 1971.
MARSINA, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. Bratislava 1987.
OSLANSKÝ, F.: Pozemkové vlastníctvo ostrihomského arcibiskupstva na Slovensku v stredoveku. In: Historický časopis, 1990, roč. 38, č. 3, s. 364-390.
SEDLÁK, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Bratislava 1980.


Share
© Peter Ivanič 11. február 2010
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12