header
Dnes je štvrtok 6. máj 2021
 

Zbojníci na Požitaví

Najznámejším zbojníkom na Slovensku, ktorý sa stal zároveň národným hrdinom, legendou, (v Poľsku nevynímajúc) bol Juraj Jánošík, ktorý zbíjal „len" necelé dva roky od septembra 1711 do jari 1713. Bol dolapený v Klenovci a uväznený v Liptovskom Svätom Mikuláši.

Zbojník bolo označenie osoby prepadávajúcej a násilím oberajúcej iných v období  stredoveku a včasného novoveku, ktorá touto činnosťou takmer vždy prejavovala odpor proti vrchnosti. Zbojníci bývali často organizovaní v skupinách, veľakrát to boli vojenskí dezertéri, bývalí väzni alebo ľudia na okraji spoločnosti. Toľko snáď definícia zbojníka.

Na Slovensku bolo zbojníctvo bohato rozšírené v stredoveku, najmä v 15. storočí. Ale už prvé správy o lúpežných prepadoch nachádzame v starých písomnostiach aj na Požitaví: v roku 1395 prepadli akýsi Juraj a Andrej z Neveríc jedného poddaného obyvateľa z Jovky (bývalá osada nad Novou Vsou nad Žitavou, dnes súčasť obce). Vzali mu osem zlatých dukátov, šaty a ďalšie veci a uniesli aj jeho ženu. (1) A podobných príkladov je veľmi veľa.

Naše rozprávanie o zbojníkoch začneme pekne po poriadku od horného Požitavia. Neďaleko obce Skýcov zbojníčil začiatkom 13. storočia istý Šaranec. (2) Medzi jeho územie patrila dôležitá stredoveká cesta, spájajúca Ponitrie s Považím (neďaleko obce Oslany) a cesta smerom na Skýcov až po Topoľčianky. Veľa sa nám o jeho zbojníčení nezachovalo. (3)

Najznámejšími zbojníkmi na Požitaví boli tí z Jedľových Kostolian, konkrétne zo Živánskej veže, niekedy uvádzanej aj ako Zbojnícka turňa. Ale o nich si povieme o chvíľku. Ešte sa zastavíme v obci Jedľové Kostoľany.

Ako sme už v úvode naznačili, zbojníkmi sa stávali najmä bývalí Rákocziho vojaci. Bola to účinná forma odporu voči pánom a staronovým feudálnym poriadkom, ktoré sa udomácňovali v krajine v ešte prísnejšej podobe. Podľa ústneho podania sa spomína, že jeden zbojník pochádzal aj z Bresovho štálu od Pavíkov. O inom zbojníkovi sa spomína, že ho chytili v  Drieňovej, ale keď ho pandúri šikovali do Zlatých Moraviec, pri Obyciach im ušiel naspäť. (4)

Do tohto obdobia spadá aj obývanie Túrne zbojníkmi. K zničeniu Túrne došlo medzi rokmi 1711 a 1796, kedy bol vysvätený súčasný kostoliansky kostol, do ktorého už bol nainštalovaný zvon pochádzajúci z Túrne. Podľa povesti bol zvon z Túrne pri jej výbuchu odhodený až na Cigánsku pažiť. Tam ho našli pastieri svíň – kanási, pri pasení, kde už bol "zašudený" v zemi a vyryli ho svine. Zvon údajne zvonil nasledovne: „Sviňa ryla, nevyryla, kan rev, ten vyrev". (5)

Putovaním po stopách zbojníkov na Požitaví sa dostávame do obce Nevidzany. Obec Nevidzany je známa tým, že tu ľudia počas tureckých vojen údajne organizovane kopali podzemné chodby, ktoré slúžili na úkryt obyvateľstva pred tureckým vojskom. Povesť hovorí, že na začiatku 20. storočia tu istý gazda vykopal Ilčíkov poklad. Vraj sa časť Jánošikovej družiny presunula z Liptova do Tekova a práve obec Nevidzany sa im stala útočiskom. V skutočnosti zbojník Ilčík žil a zbojníčil zhruba 70 rokov pred Jánošíkom. (6)

Posledným mne známym zbojníkom je Jozef Szegény, prezývaný Šavaňa, z obce Maňa. Veľa o ňom nevieme. Zachovala sa len povesť. Šavaňa zbojníčil na starej ceste vedúcej z Vrábeľ do Dvorov nad Žitavou niekedy v 18. storočí. Podľa povesti raz prepadol gazdu, ktorý ho v minulosti chcel udať na ceste z Vrábeľ do obce Maňa. Ukradol mu kone a namiesto koní o furmanský voz priviazal dve kozy. Gazdu zviazal retiazkou o rebrinu a poslal voz s gazdom rovno pred Maniansky kaštieľ. (7)

Súvisiace články: Zbojníci na Turni

Poznámky:

(1) Sokolovský Leon, Správa stredovekej dediny na Slovensku. AEP 2002, s. 202.
(2) Šaranec bol príslušníkom známej zbojníckej rodiny Szerencs pochádzajúcej z obce Oslany.
(3) Povesť hovorí o Šarancovom poklade a jeho hľadačoch. Podľa rozprávania ešte po druhej svetovej vojne prišli Moravania aj s mapou a hľadali jeho poklad.
(4) Povoda, Milan: Dejiny Jedľových Kostolian a ich okolia, http://www.gajdy.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=60%3Ahistoria-jedovych-kostolian&catid=14&Itemid=19 (24.2.2013)
(5) Ďalšia povesť hovorí: V 15. storočí sa v priestoroch Túrne vyberalo mýto na obchodnej ceste medzi Pohroním a Požitavím. Povesť hovorí, že poslednými obyvateľmi Túrne boli zbojníci, ktorí ukradli dievku v Chrášťanoch, ktorú prinútili, aby im vykonávala domáce práce v Túrni. Keď sa o nej dozvedel otec, prišiel po ňu. Práve vtedy, keď ju zazrel, prala v Žitave. Dohodol sa s ňou, že utečú, ale jej prikázal, aby najprv dala do suda s pušným prachom, ktorý bol na prízemí v Túrni, horiacu sviečku. Zbojníci v tom čase spali v Túrni. Keď sviečka dohorela k pušnému prachu, otec s dievkou už boli v Uherelom. Jeden zo zbojníkov, ktorému pri výbuchu odseklo z jazyka a poranilo nohu, ešte bežal za nimi a kričal: „lo lo lo lo ločkajte ma", ale ich nedobehol. Všetci zbojníci pri výbuchu zahynuli.
(6) Melicher, Jozef – Trubíni, Jozef. Požitavské povesti. Matica slovenská 1998, s. 20-21.
(7) Z rozprávania Ernestíny Abrmanovej z roku 1974. Príbeh spísal Jozef Melicher v Požitavských povestiach (1998).

Živánska veža (...
Karpatský zbojn...

Share
© Ľuboš Trubíni 25. február 2013
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12