header
Dnes je piatok 7. máj 2021
 

„Máte Fašiangy?“

Fašiangy je názov prebratý z nemeckého slova vast-schane, čo znamená – výčap. Označujú obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred škaredou - Popolcovou stredou. Potom nasleduje 40 dňový pôst (zavedený koncom 4. stor. po Kr. kresťanskou cirkvou) ktorý potrvá až do Veľkonočnej nedele. Je to čas pokánia a prípravy na najstaršie a najvýznamnejšie sviatky kresťanského cirkevného roka – Veľkú noc. Je to aj prechodné obdobie medzi zimou a jarou. V období pôstu sa nekonali žiadne zábavy ako znamenie vážnosti týchto sviatkov, pripomínajúcich utrpenie Ježiša Krista.

Fašiangy sú sviatky veľmi veselé, bujaré a majú pôvod ešte v dobách pohanských. V tento čas pieklo sa fašiangové pečivo – fánky a šišky a tradične sa jedli jedlá zo zabíjačiek - slaninka, klobáska a huspenina. V tento čas radosť mávali aj najmenšie deti. Radovali sa, tancovali a popritom si takto spievali:

Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožúška, zima mu bude.
Ja nemám kožúška, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa vypasiem.
Tuto nám nedali, tuto nám dajú,
tu brava zabili, slaninu majú.

Počas fašiangov sa organizovali aj na Máni zábavy, ktoré vrcholili v utorok pred Popolcovou stredou. Mládež cez celé fašiangy až do polnoci pred popolcovou stredou tancovala. Dievky popri tancoch si spievali:

Fašianeg sa kráti, už sa nenavráti,
staré dievky plačú, že sa nevyskáču.
Fašianeg sa kráti, už sa nenavráti,
staré dievky kľajú, že sa nevydajú.

Cez prestávku na muzike tancovali dievky garazdičku. Pesničky cez celú zábavu boli veselé a väčšinou ospevovali lásku medzi mužom a ženou. Tancovačka sa ukončovala tým, že kostolník okolo 11 hodine pred polnocou zazvonil, čím upozornil baviacich sa, že prichádza pôst a treba zábavu ukončiť. Prichádzal na zábavu a žiadal mládež, aby zábavu ukončila. Dalo to roboty, kým sa zábava skončila.

Pred rokom 1915 bol zvyk, že mládenci chodievali po dedine a do každého okna, kde mali dievky, zavolali: „Máte fašiangy?“ Keď im zvnútra odpovedali: „máme“ , vošli dnu, kde jedli, pili a tancovali. Pred prvou svetovou vojnou mládencom v každom dome platili za muziku 20 grajciarov, bohatší zlatku. Niektorý chodili s ražňom po domoch a napichávali naň slaninu, ktorú dostávali. Keď na fašiangy niekto pri tanci vyskakoval, hovorilo sa, že bude mať veľké konope. V roku 1938 sa tancovalo na fašiangy len dva dni, pretože jeden deň bývala v kostole pobožnosť. Bolo zvykom, že na fašiangy každé dieťa dostalo od rodičov pomaranč, ako pochúťku, ktorú inokedy si nemohli dovoliť kúpiť. S pomarančom deti chodili aj do školy a trvalo im dlhý čas, kým ho celý zjedli. V utorok o polnoci po zábave zaviazali sa zvony a tým skončila sa fašiangová doba a nastal čas pôstu.

Použitá literatúra a pramene:
- Obecná kronika
- Wikipédia
- FSk Dolina

Share
© Pavol Tinák 02. február 2008
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12