header
Dnes je štvrtok 6. máj 2021
 

Na svätého Ondreje ešte sa nám ohreje

Sviatok sv.Ondreja bol jedným z najznámejších a zvykmi najbohatších dní v roku, najmä pre dievčatá. Priadky na Ondreja boli jedinečné rôznymi „bosoráckymi“ praktikami dievčat.

Kamarátka moja, my dve jako jenna, ani ty ani ja
nemáme frajera. Keby sme frajera aspon jenna mali,
obidve by sme mu perečko dávali.

Jednou z praktík bolo liatie horúceho olova do studenej vody. Tvar, ktorý olovo po ochladení vo vode získal, naznačoval aké povolanie bude mať muž, za ktorého sa dievča vydá. Ak vznikol napr. tvar kolesa, dievča sa malo vydať za kolára alebo mlynára, tvar pušky predstavoval vojaka alebo poľovníka. Pri liatí odriekali slová: „Ondreju, Ondreju, tebe olovo lejú. Dajže nám Ondreju znati, s kým ja budem pred oltárom státi.“

K bežným čarom patrilo aj varenie halušiek s lístočkami. Spôsoby, akými to praktizovali, boli rôzne. Napríklad dievčatá nechali vo veľkej nádobe zovrieť vodu a hodili do nej kúsky cesta, v ktorých boli zakrútené lístočky s mužskými menami. Kúsok, ktorý ako prvý vyplával na povrch, dievča šikovne rukou vytiahlo. Na lístočku bolo napísané meno jeho budúceho muža. Po zotmení vychádzali dievky von, kde pokračovali v ďalších rituáloch, v trasení plotov. Sprevádzali ho nasledujúce slová: „Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, daj mi tejto noci znať, s kým ja budem pri oltári stáť.“ „Kaluža, kaluža, daj muža. Vyše lávky, niže lávky, aby nemal nikde stánky, len u mňa.“

V Jedľových Kostoľanoch bol zvyk pred spaním vložiť do každého rožku vankúša jeden lístok. Na lístkoch boli mená potenciálnych vyvolených. Keď ráno dievčatá chytili prvý rožok s lístkom, uvideli meno svojho ženícha. Vo Vrábľoch dievka „ukradla“ gate (nohavice) mládencovi, ktorý sa jej páčil, dala si ich na noc pod vankúš. Ak mládenec prišiel vo sne za ňou, bol to ten pravý. Ak neprišiel, tak mládenec viac svoje gate neuvidel. Dievča ich dobre „vybáchalo s piestom a zatopilo v Žitave“. Voda tak odniesla každú spomienku na mládenca.

Podľa pranostík, aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu. Začiatok decembra znamenal začiatok pôstneho obdobia - pokánia, ktorý sa dodnes nazýva adventom. Ľudia sa pripravovali na príchod Spasiteľa, zhotovovali adventné vence, v ktorých nechýbali sviece - symbol svetla.

Niekoľko pranostík na Ondreja:
Keď je pekne na Ondreja, celý rok na všetky sviatky bude pekne.
Na svätého Ondreja dávaj sane do dvora.
Keď svätý Ondrej na plot mráz posadí, nemusíme sa báť povodní ani vody.
Sneh čo na Ondreja spadol, dlho leží, on len na Gregora /12.3/ do potoka beží.
Keď na sv. Ondreja sneží, sneh si dlho poleží.
Na Ondreja ide orať len krivý gazda.
Ak na Ondreja lietajú včely, bude neúrodný rok.


Apoštol sv. Ondrej sa narodil v krajine Galilejskej a bol starším bratom sv. Petra. Živil sa rybolovom. Keď spoznal sv. Jána Krstiteľa, zanechal rybolov a stal sa jeho učeníkom. Neskôr nasledoval Pána Ježiša a bol jeden z dvoch prvých, ktorý sa stali apoštolmi. Sv. Ondrej bol prítomný všade tam, kde bol Pán Ježiš a apoštoli . Keď si apoštoli rozdelili krajiny sveta, sv. Ondrej šiel ohlasovať židom a preto bol veľmi prenasledovaný. Neskôr ohlasoval v Scityi, v Epíru a Grécku. Nakoniec bol v Patre od Rímskeho správcu tejto krajiny odsúdený na smrť. Jeho mučením týrané telo priviazali na dve brvná v tvare X. Takto žil ešte dva dni. Zomrel 30. novembra v roku 62. Pochovať ho dala jedna nábožná žena a neskôr, za vlády cisára Konštantína, boli jeho ostatky prevezené do Konštantinopolu, neskôr do Neapolu.
sv. Ondrej

Použitá literatúra a pramene:
Mgr. Darina Turčnániová, Mgr. Dana Hubačová, Ing. Iveta Kováčová: Jedľové Kostoľany – príroda, história, zvyky a obyčaje, KMP – A projekt VOCA, 1998
Trubíni Jozef: Vráble. Vydavateľstvo Turista Piešťany 1994.



Share
© Soňa Trubíniová 30. november 2007
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre