header
Dnes je štvrtok 6. máj 2021
 

Vianočný stromček zavesený na hrade stropu

Symbolom Vianoc vždy bol vianočný stromček. Na hornom Požitaví, v okolí Machuliniec, to bol pôvodne len malý smrečok zavesený v prednej izbe na hrade stropu, lebo izba bola plná nábytku. Boli tam postele, skrine, stôl, stoličky. Najčastejšie to bola iba jedna izba, v ktorej bola ešte aj pec. Niekde položili malý stromček na skriňu. Vianočný stromček sa ozdoboval veľmi skromne a to na Štedrý deň, niekedy večer pred Štedrým dňom. Ako ozdoba bol v pozlátke (v staniole) zabalený na štvorčeky nakrájaný suchý chlieb, prípadne kocky cukru a orechy. Niekde mali na stromčeku malé voskové sviečky.

Gazdiná na Štedrý deň piekla koláče, v Machulinciach a v okolí to bol typický tvarohový koláč, ktorý sa volal syrovník a makový koláč bol makovník. Celý deň bol prísny pôst. Na obed sa jedla hríbová polievka. Po večernom zvonení sa zišla celá rodina v izbe, kde bol vianočný stromček. Ešte predtým rodičia tajne položili pod stromček skromné darčeky pre deti. Najčastejšie to bolo niečo na oblečenie alebo topánky. Pred večerou išiel gazda s deťmi do maštale zaniesť oblátky s petržlenom aj domácim zvieratám. Tam sa pomodlili Otče náš, gazda potrel dobytok najkrajším jablkom, aby bol taký pekný ako to jablko a jablko dal na hradu. Potom dal dobytku rozlámané oblátky s petržlenom. Keď sa vracal, trikrát zaklopal na dvere. Gazdiná sa spýtala:
„Čo nesieš?“ On odpovedal: „Zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie.“ Pri vstupe do kuchyne, vinšoval takto:

     Vinšujem gazdovi 100 krížov žita, 100 krížov raži a 100 krížov ovsa.
     (kríž boli dve hŕbky obilia, hŕbka mala 13 snopov obilia)
     Gazdinej vinšujem, aby mala 100 kureniec, 100 kačeniec a 100 husí.
     Dievkam vinšujem toľko frajerov, koľko je na stene tanierov.
     Po spoločnej modlitbe, ktorú sa kľačiačky a nahlas modlila celá rodina,
     si deti pozreli darčeky, z ktorých mali vždy radosť.

Potom nasledovala večera. Na stole horela sviečka. Gazdiná svätenou vodou posvätila všetko, čo bolo na stole. V site na múku boli vianočné oblátky, med, orechy, jablká a cesnak. Pod sitom bola slama uložená do kríža. Slama pripomínala narodenie Ježiška na slame. Pripravené boli aj vianočné pupáčky s makom, z koláčov syrovníky a makovníky. Ryba sa začala jesť až v neskoršom období, podobne ako kapustnica. Večera sa začínala jedením oblátky s medom a cesnakom. Najstarší v rodine prerezal jablko na hviezdičku, či je zdravé. Ak nebolo, niekto z rodiny v budúcom roku ochorie. Jabĺčko rozkrájal na toľko častí, koľko bolo členov v domácnosti. Podobne to bolo aj s orechom. Po pupáčkach s makom sa ešte jedli uvarené sušené slivky a sušené jablká, pokrájané na štiepky.

Po večeri najstarší člen rodiny hádzal orechy do kútov v izbe, aby kúty nezostali prázdne a po celý rok bolo v dome hojnosti. Pri hádzaní orechov hovoril: „Moje milé kúty, nemám vás čím obdarovať, len týmto malým darčekom. Vy nás zato obdarujte zdravím, šťastím, hojným božským požehnaním a po smrti kráľovstom nebeským.“ Počas Štedrého dňa navštívil každý dom miestny pastier so svojou ženou. Zavinšoval šťastné Vianoce a v rodine nechal toľko brezových prútov, koľko bolo v dome detí. Gazdiná pastiera odmenila koláčmi a symbolicky ho vyšľahala na nohy. Brezovce zostali v kúte izby, aby deti po celý rok poslúchali.

Vianočné oblátky, nazývané oplatky, sa piekli pred Vianocami tzv. železom. Boli to dve železné platne upravené do kliešťov, ktoré sa zohrievali nad plameňom. Medzi horúce platne sa dalo cesto pripravené podľa receptu a po krátkej chvíli bola oblátka medzi platňami upečená. Najčastejšie sa oblátky piekli v rodine správcu školy a posledné dva-tri dni ich do rodín roznášali školské deti. Na každú rodinu sa ušlo pätnásť až dvadsať oblátok sladkých a zo päť zapečených petržlenom pre dobytok. Polnočná omša sa volala utierňa. Vo filiálnych kostoloch nebývala, a tak ľudia z dedín chodili na polnočnú omšu do obce s farským kostolom.

Na druhý deň, na sviatok Božieho narodenia, sa svätilo a nevykonávali sa žiadne práce. Sečka pre dobytok i slama museli byť pripravené deň predtým. V ten deň sa nechodilo ani na návštevu a nekonali sa ani tanečné zábavy.

Na sviatok sv. Štefana bolo zvykom, že po obedňajšom zvonení slobodná dievka vyšla von z domu na ulicu. Ktorého chlapa videla, s takým menom muža dostala. V tento deň bývali divadelné hry a tanečné zábavy čiže muziky.

Po vianočných sviatkoch slamu, ktorá bola počas Štedrého večera na stole, gazda roznášal v záhrade pod stromy, aby bola dobrá úroda ovocia.

Vinšujem vám slávne sviatky,
Krista Pána narodenie
pre naše spasenie,
zdravie, šťastie
a božie požehnanie.
Počas štedrej v...
Pohľad na zasne...

Použitá literatúra a pramene:
Fotografiu zimných Machuliniec vyhotovil © Adrián Rakovský

Share
© Ondrej Valach 19. december 2007
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12