Bobor vodný na Požitaví

Bobor vodný je v Európe najväčším žijúcim hlodavcom. Dosahuje veľkosť až jeden meter a hmotnosť až 30 kilogramov. Na Slovensku bol v roku 1856 úplne vyhubený a znovu sa prvé bobry k nám vrátili až po 120 rokoch. Dnes sa odhaduje, že na Slovensku žije asi tisíc bobrích jedincov. Najviac ich je na Záhorí na rieke Morave a v okolí Bratislavy na mŕtvych ramenách Dunaja.

Tieto bobry prišli k nám z Rakúska, kde boli v polovici minulého storočia vypustené do voľnej prírody ochranármi z umelých chovov. Bobor je úplný vegetarián, keďže sa živý výlučne bylinami a v zime kôrou mäkkých drevín a to najmä z topoľov a vŕby. Je aktívny najmä večer a v noci. Žije v kolóniách spoločne aj niekoľko generácií. Jedna rodina obsadzuje asi dva kilometre dlhé teritórium brehového porastu.

Potrebuje dostatočne hlbokú vodu, ktorá v zime nepremŕza, ak ju nemá stavia si z konárov takzvané hrádze. Cez deň sa zdržiava v nore, ktorú si vyhrabáva vo vysokých brehoch potokov. Vchod do nory je vždy pod vodou. Pod vodou vydrží až dvadsať minút. Nemá žiadnych predátorov (okrem človeka) a neprekáža mu ani znečistená voda či prítomnosť ľudí.
Prvé známe zistené dôkazy o prítomnosti bobra vodného na strednom Požitaví sú z roku 2009, keď v Dolnom Ohaji boli nájdené ohryzené stromy spôsobom charakteristickým iba pre tohto vodného hlodavca. O rok neskôr v marci 2010 boli v Uľanoch nad Žitavou taktiež zistené podobné ohryzy drevín. Na hornom Požitaví bol bobor prvý krát pozorovaný v Zlatých Moravciach v apríli 2010. Bobor v nočných hodinách prechádzal cez cestu pri moste na ulici 1. mája, práve v čase keď tadiaľ prechádzala hliadka Mestskej polície, ktorá bobra aj odfotografovala. Na cestu sa dostal pravdepodobne preto, že nedokázal prekonať umelo vytvorený splav (vodopád) a proti prúdu rieky Žitava musel túto prekážku obchádzať po brehu až sa dostal na cestnú komunikáciu. Bobor potom pokračoval ďalej vo svojej „púti" proti toku potoka. O mesiac neskôr pozorovali bobra aj v obci Machulince neďaleko sútoku potoka Hlboká so Žitavou.

Aj toto pozorovanie bolo zadokumentované na fotografických záberoch. Ďalšia informácia o prítomnosti bobra na hornom Požitaví je až z 1. januára 2013, kedy bol zavčasu ráno o piatej hodine bobor pozorovaný na Hostianskom potoku v okrajovej časti Zlatých Moraviec. O pol roka neskôr som na Hostianskom potoku zaznamenal čerstvé stopy a typické ohryzy, čo jednoznačne potvrdzovalo, že bobor je na tomto potoku stále prítomný. Posledné stopy bobra som nafotografoval v tomto roku na potoku Širočina. Ak by to mal byť stále ten istý bobor, tak potom je záhadou ako sa presunul z Hostianskeho potoka k potoku Širočina, keďže tieto dva vodné toky sú od seba vzdialené asi päť kilometrov. Bude iste zaujímavé sledovať ďalšie osudy nášho bobrieho návštevníka.

Súvisiace články: Bobor na rieke Žitave alebo posol lepších správ