header
Dnes je piatok 26. apríl 2019
 

Kam s Požitavím z geologického hľadiska?

Celý región Požitavie patrí podľa geologického členenia do sústavy Západných Kapát. Rozporuplnou v tomto zaradení ale zostáva okrem iného Podunajská pahorkatina, ktorá tvorí aj väčšinu požitavského regiónu. Tá sa totiž podľa istej skupiny odborníkov, najmä tých geomorfologicky (reliéfne) orientovaných, do západokarpatskej sústavy neradí. Do riešenia tejto problémovej otázky prispel aj nedávny geologický výskum na Hronskej pahorkatine, ktorá je jednou z častí Podunajskej pahorkatiny.
Ako už bolo napísané, názory na to, či Podunajská pahorkatina (a teda aj Hronská pahorkatina ako jej súčasť) skutočne patrí do geologickej sústavy Západných Karpát, sa v histórii líšia. Napríklad podľa Laciku a Urbánka (Proposal of the morphostructural division of Slovakia, 1998) do nej Podunajská pahorkatina vôbec nepatrí. Jej posledný, najmladší vývoj však vykazuje spoločné znaky s vývojom Západných Karpát, o čom svedčí najmä jej relatívny výzdvih v poslednom období.
Územie Hronskej pahorkatiny predstavuje typ reliéfu na usadených horninách z mladších treťohôr – neogénu, ktorý začal približne pred 23 mil. rokov a skončil približne 2,5 mil. rokov. Neogénne sedimenty sa skladajú hlavne z nespevnených, alebo len slabo spevnených hornín, ktoré sú teda veľmi málo odolné. Preto na nich ľahko prebieha erózia a odnos materiálu, pričom vznikajú pomerne nevýrazné tvary reliéfu: nízke hladko modelované chrbty, plytké doliny medzi nimi a menšie dolinky bez vodného toku - úvaliny. Výraznejšie tvary vznikajú len v miestach, kde je neogén rozlámaný a sklonený, a na týchto miestach vznikajú pre toto územie charakteristické výmole. Špecifickou pre Hronskú pahorkatinu je aj rôzny sklon svahov dolín (asymetria), ktorá sa takisto vysvetľuje nakláňaním krýh. Z hľadiska prepojenia povrchu na geologické podložie ovplyvnené tektonickými pohybmi a klimatickými podmienkami, predstavujú práve tieto formy (úvaliny, asymetrické doliny) najmladšie formy reliéfu. Tieto je možné na základe výskytu usadenín na svahoch a ich úpätiach datovať do obdobia štvrtohôr, konkrétne holocénu v ktorom žijeme aj my, ktorý sa začal približne pred 12 000 rokmi. Takmer uniformne usporiadané smery úvalín Hronskej pahorkatiny v smere SZ-JV pritom poukazujú na tektonickú predíspozíciu ich vzniku, pretože tunajšie zlomy aktívne v štvrtohorách majú rovnaký priebeh.
Dnes je teda Hronská pahorkatina z geologického hľadiska stále oficiálnou súčasťou Západných Karpát. Samozrejme, nielen kvôli tomuto jednému mladému geologickému „dôkazu“. Avšak aj jeho výsledky dozaista prispievajú v odborných kruhoch k názorom väčšiny, ktorá ju, a teda aj Podunajskú pahorkatinu, začleňuje do západokarpatskej sústavy.


Literatúra:

[1] Králiková, S. a kol. 2010: Reorientácia napäťového poľa odvodená z morfoštruktúr a zlomového porušenia pliocénnych sedimentov Hronskej pahorkatiny. In: Acta Geologica Slovaca. 2010, č.1, str. 17-22.
[2] Kúšik, D. Prehľad geologickej stavby územia Slovenskej republiky (Západné Karpaty) [online]. permonik.host.sk, [cit. 2011-11-03].

Územie Hronskej...
Zlomy v Hronske...
Poklesový zlom ...
Pohľad na západ...

Share
© Dalibor Výberči 05. november 2011
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12