header
Dnes je utorok 23. júl 2019
 

Klíma a počasie Požitavia I – Staničná sieť

 

Mnohí o tom azda ani netušia, no pri sledovaní dlhodobých klimatických zmien na území Slovenska je Požitavie jedným z kľúčových regiónov. Prvým predpokladom pre hodnotenie klímy je totiž kvalitná sieť pozorovacích klimatologických staníc a na území nášho regiónu leží stanica, ktorú možno svojou kvalitou zaradiť na jasné prvé miesto v celoslovenskom meradle. Na úvod treba takisto ešte povedať, že v článku sa venujeme len staniciam oficiálne zaradeným do siete Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) k 31.decembru 2009. Niektoré ďalšie (napr. vo Veľkých Lovciach) spravidla spravujú prostí nadšenci meteorológie a klimatológie.
Vlajkovou loďou nielen na regionálnej, ale aj na národnej, ba dokonca nadnárodnej úrovni je profesionálna automatická stanica v Hurbanove (nadmorská výška 115 m n. m.), ktorá je najstaršou a najkvalitnejšou stanicou na Slovensku vôbec. Bola založená v roku 1867 grófom Mikulášom Konkoly-Thégem spoločne s tunajším observatóriom ako súkromný objekt. Už o tri roky neskôr ju ale prevzal Ústredný ústav pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti. Práve zo stanice Hurbanovo existuje na Slovensku najdlhší rad nepretržitých meraní a pozorovaní (najmä teploty vzduchu), ktorý sa datuje od roku 1872. Od roku 1901 sa pritom až dodnes nezmenila poloha tunajšieho staničného teplomeru a rovnako sa takmer vôbec nezmenila ani metodika pozorovania. Tieto skutočnosti majú významný podiel na tom, že hurbanovské dlhé rady pozorovaných prvkov sú zároveň najkvalitnejšie u nás. Polohou pritom stanica spadá do našej klimatickej najteplejšej a najsuchšej oblasti, čo znamená, že na v Hurbanove sa dá predpokladať výskyt horných extrémov rôznych sledovaných meteorologických a klimatologických prvkov a javov. Zaujímavosťou tunajšieho „rekordne starého“ staničného teplomeru je, že na rozdiel bežnej praxe nie je umiestnený vo výške 2 m nad zemským povrchom, ale „len“ vo výške 1,65 m. Údajne sa o to zalúžil sám gróf Konkoly, ktorý kvôli komfortu pri odčítavaní hodnôt inštaloval teplomer vo výške svojich očí.
Druhou pomerne významnou stanicou na Požitaví je Meteorologické observatórium v Arboréte Mlyňany Slovenskej akadémie vied (SAV), ktoré sa oficiálne označuje ako stanica Tesárske Mlyňany (196 m n. m.). Ide takisto o profesionálnu stanicu, čiže stanicu kde meranie prvkov zabezpečujú profesionálni pozorovatelia, v prípade Tesárskych Mlynian konkrétne zamestnanci arboréta. Činnosť stanice začala už v roku 1920, odkedy sa merajú zrážkové úhrny. Od roku 1951 sa pristúpilo aj k meraniam ostatných základných meteorologických prvkov a po vybudovaní observatória, od roku 1968, sa merajú aj prvky žiarenia. Klimatologický meteorologický a informačný systém (KMIS) SHMÚ eviduje dáta od roku 1983, staršie sú k dispozícii v analógovej podobe v archíve inštitúcie.
Zvyšné dve klimatologické stanice Požitavia fungujú na dobrovoľníckej báze vo veľmi skromných podmienkach (viď na foto). Zo stanice v obci Podhájska (140 m n. m.) učupenej priamo medzi rodinnou zástavbou sú v KMIS k dispozícii kompletné časové rady od roku 1961. Dáta zo stanice Žikava (319 m n. m.) máme k dispozícii počnúc 1.januárom 1965, ale v prvých rokoch meraní (1965, 1966 a 1968) chýba časť údajov za niekoľko mesiacov, zrejme kvôli výpadkom v pozorovaniach, takže rady sú dodnes kontinuálne úplné až od 1.júna 1968. Žikavská stanica leží na útulnom gazdovstve za obcou a meraní sa občas zúčastní nielen pozorovateľ.
Okrem 4 klimatologických staníc funguje na širšom území Požitavia asi dvadsiatka špecializovaných zrážkomerných staníc a asi desať fenologických staníc, kde sa sleduje vplyv klímy na životné prejavy rastlín a živočíchov.
Operatívne aktuálne i nedávne historické údaje z klimatologickej stanice Hurbanovo možno nájsť na stránke SHMÚ http://www.shmu.sk, obdobné základné údaje zo stanice Tesárske Mlyňany sú k dispozícii na stránke Arboréta Mlyňany http://www.arboretum.sav.sk/sk/navstevnici/pocasie/historia-pocasia/. V budúcich pokračovaniach si povieme viac o požitavskej klíme a počasí už aj v konkrétnych číslach.

 

Literatúra:
[1] Slovenský hydrometeorologický ústav. 2011. [online]. [cit. 2011-11-06]. Dostupné na: <http://www.shmu.sk/>;.
[2] Hoťka, P. a kol. 2007. Aklimatizácia a introdukcia drevín v podmienkach globálneho otepľovania. Zborník referátov z vedeckej konferencie. Arborétum Mlyňany SAV. 2007.
[3] Výberči, D. 2010. Vlny horúčav na južnom Slovensku v období rokov 1901 - 2009. Zaverečná bakalárska práca. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 58 s.
Fotografie staníc poskytol Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) so sídlom v Bratislave.

Poloha meteorol...
Meteorologická ...
Meteorologická ...
Meteorologická ...
Meteorologická ...
Meteorologická ...
Meteorologická ...
Meteorologická ...
Meteorologická ...
Meteorologická ...
zmaz ma

Share
© Dalibor Výberči 09. november 2011
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12