Klíma a počasie Požitavia V. – Vysoké zrážkové úhrny

Atmosférické zrážky (ďalej len zrážky) sa zvyknú považovať spolu s teplotou vzduchu za najdôležitejší meteorologický prvok a patria aj k najpremenlivejším prvkom tak z priestorového ako aj časového hľadiska. Medzi zrážky nepatrí len mrholenie, dážď či sneženie, ale napríklad i rosa, námraza atď. Namerané množstvo zrážok sa uvádza výškou vodného stĺpca v mm, kde 1 mm zrážok zodpovedá 1 litru vody spadnutému na vodorovnú plochu jedného štvorcového metra. Zrážkové úhrny sa merajú vždy o 7⁰⁰h miestneho času a denný úhrn zrážok zodpovedá množstvu spadnutých zrážok medzi dvoma meraniami – kalendárne sa tu teda prelínajú dva dni. V klimatologických štatistikách sa úhrn priraďuje prvému z dvojice dní, ktorý tvorí väčšinu z 24-hodinového úseku, a takisto pretože viac zrážok spadne spravidla cez deň, než v noci.

Väčšina Požitavia patrí v rámci Slovenska z hľadiska množstva spadnutých zrážok do relatívne suchej oblasti, napriek tomu si dnes povieme viac o obdobiach, kedy ich bolo naopak požehnane veľa. Analýza je spracovaná na základe dát z klimatologických staníc Hurbanovo (obdobie 1901-2010), Podhájska (1961-2010), Žikava (1969-2010) a Tesárske Mlyňany (1983-2010). Okrem nich funguje na Požitaví ešte vyše desiatka špecializovaných zrážkomerných staníc, avšak dáta z týchto staníc nie sú kvalitné, pretože časové rady sú z veľkej časti nekompletné. Taká je žiaľ všeobecne situácia s našimi zrážkomernými stanicami.

• Maximálne denné úhrny zrážok

Ako už bolo napísané, zrážky sú priestorovo veľmi premenlivý prvok. Najintenzívnejšie zrážky sa vyskytujú v letnom období pri silných miestnych búrkach s prívalovým dažďom. Pri takýchto situáciach boli namerané extrémne vysoké hodnoty na všetkých požitavských staniciach. Pre zaujímavosť, slovenský rekord v tejto charakteristike drží stanica Salka v okrese Nové Zámky pri rieke Ipeľ, kde v priebehu popoludňajšieho mimoriadne silného lejaku dňa 12. júla 1957 spadlo 231,9 mm zrážok, pričom v priebehu 65 minút medzi 15⁴⁵h a 16⁵⁰ h až 228,5 mm zrážok.

Ak započítame do analýzy aj údaje z ostatných, neúplných radov zo zrážkomerných staníc Požitavia (väčšina z nich je za obdobie 1981-2010), tak absolútne najvyšší denný úhrn sa vyskytol 25. augusta 1994 v Malej Lehote – až 102,8 mm. Vďaka vtedajšej silnej lokálnej búrke zaznamenali v tento deň vysoké úhrny aj okolité stanice (Veľká Lehota 97,0 mm; Skýcov 91,5 mm). Takmer stomilimetrový úhrn sa vyskytol aj 2. apríla 1996 v Jedľových Kostoľanoch (96,6 mm).

• Maximálne mesačné úhrny zrážok

Na upršaný máj 2010 si všetci veľmi dobre spomíname, tieto výdatné zrážky mali za následok historické regionálne povodne na Žitave na prelome mesiacov máj a jún. Zrážkovo veľmi bohatý bol prakticky na všetkých staniciach Požitavia aj júl 1999. Vysoké mesačné úhrny nad 150 mm sa z dostupných dát ďalej vyskytli ešte: v auguste 1918 (na stanici Hurbanovo), v máji 1942 (Hurbanovo), v októbri 1944 (Hurbanovo), v júni 1958 (Hurbanovo), v novembri 1962 (Hurbanovo, Podhájska), v júli 1965 (Hurbanovo), v októbri 1974 (Žikava), v júli 1997 (Žikava), a v decembri 2005 (Podhájska).

• Maximálne ročné úhrny zrážok

O výnimočnosti minulého kalendárneho roka z hľadiska zrážok nielen na Požitavím ale aj na Slovensku nemožno pochybovať. Rok 2010 bol podľa ukazovateľa spadnutých zrážok na m² územia bezprecedentne najzrážkovejším v histórii pozorovaní na Požitaví i celom Slovensku. Dovtedajší rekord z roku 1937 bol pritom prekonaný už koncom septembra. Okrem týchto rokov boli na Požitaví zrážkovo mimoriadne bohaté (s celkovými úhrmni nad 800 mm) aj roky 1944 a 1965 v Hurbanove a rok 1994 v Žikave.

Literatúra:

[1] Slovenský hydrometeorologický ústav. 2011. Klimatické pomery Slovenskej republiky [online]. [cit. 2011-12-07]. Dostupné na: < http://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=klimat_klimatpomery >.

Zdroj klimatologických dát: SHMÚ