header
Dnes je piatok 26. apríl 2019
 

Kraj trasúcej sa zeme

Zem je v neustálom pohybe. Na jej povrchu sa hýbe prakticky všetko, ale hýbe sa aj jej vnútro – zemská kôra. Obrovské platne, ktoré sú na sebe pod zemským povrchom “naukladané“ sa voči sebe navzájom posúvajú najčastejšie na miestach, ktoré voláme zlomy. Vzniká pritom medzi nimi napätie. V určitom mieste sa ale platne dostanú do bodu (volá sa hypocentrum), kedy toto napätie dosiahne maximálnu tzv. medzu pevnosti kontaktu, ktorá teda logicky nemôže byť prekročená. To sa dosiahne vznikom trhliny, ktorou sa od seba platne oddelia. Trhlina sa pritom šíri smerom k zemskému povrchu, generujúc pritom kmitavý pohyb. Ten sa volá seizmická vlna a šíri sa vnútrom zeme. Bod, v ktorom dosiahne s maximálnou energiou zemský povrch, je epicentrom. Je to bod, v ktorom celý tento podzemný scenár zistíme aj my – vtedy aj nás zasiahne zemetrasenie. Vtedy hovoríme, že jeho účinky sa prejavia makroseizmicky.


V čom je z tohto hľadiska zaujímavé Požitavie? Dolné Požitavie patrí medzi na Slovensku oblasti s najvýraznejšími pohybmi zemskej kôry. Mnohí to možno nevedeli, ale dno nížiny na ktorej žijeme naďalej pomerne výrazne poklesáva. Takže ďalšie zemetrasenia, väčšie či menšie, sú len otázkou času. Oblasť Komárna, Hurbanova a priľahlé časti severného Maďarska pri Dunaji sú jednými zo seizmicky najaktívnejších oblastí Slovenska. Môže za to predovšetkým mimoriadne neposlušný zlom Rába (HU) – Hurbanovo – Diósjenö (HU). Posledný krát dal aj nám ľuďom tu “hore“ o sebe vedieť 29. januára 2011 asi o trištvrte na sedem večer. Zaznamenali ho nielen v Hurbanove, kde leží najstaršia z najstarších slovenských seizmických staníc (vznikla v roku 1902), ale účinky tohto na naše pomery pomerne silného záchvevu sme mali možnosť zaevidovať napríklad aj vo Vrábľoch a dokonca ešte možno o čosi severnejšie. Ešte predtým to bolo v rokoch 2000 a 2001, avšak nie až tak výrazne. A ešte dávno predtým... (pokračovanie nabudúce)


Mimochodom, nie celkom kóšer je situácia so zemetraseniami aj na hranici Požitavia s Pohroním východne od Vrábľov. Niekde tam sa stýka Podunajská nížina s Kozmálovskými vŕškami (výbežok Štiavnických vrchov), čiže so Slovenským stredohorím. A styk nížiny a pohoria je vždy tektonický, polámaný zlomami. Niekde tam stojí aj kostolík, ktorého veža je dnes posledným mementom obce, ktorá bola vysídlená koncom 80. storočia. Ďalších osem veží v pozadí a hlavne my s nimi už len dúfame, že sa nikdy nedožijeme maximálnych medzí.

Literatúra:
[1] Madarás, J. – Fojtíková , L. (2009): Seizmická aktivita na Slovensku vo vzťahu k tektonike. ŠGÚDŠ Bratislava. Spoločný kongres Slovenskej a českej geologickej spoločnosti.
[2] Viskup, J. (2007): Zemetrasenia a seizmicky hazard na Slovensku. Aktuálne problémy geofyziky, Bratislava, 19. 09. 2007.
[3] Kvitkovič, J., Plančár, J. (1977): Recentné vertikálne pohyby zemskej kôry vo vzťahu k zemetraseniam a seizmoaktívnym zlomom v Západných Karpatoch.

Súvisiace články:

Deň s veľkým "z"

Makroseizmické ...
Epicentrálne ob...

Share
© Dalibor Výberči 04. apríl 2012
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12