Kroviny v Machulinciach

„ ... Pod Machulincami stekajú podzemné divé vody a zbierajú sa v „Krovinách“, kde je výborné parenište a hniezdo bacílov. Potrebné by bolo odpomôcť a zachrániť obec od veľkého nebezpečenstva. Domy sú od tejto vody mokré, vlhké ...“ zapísal miestny kronikár v roku 1933.
Bolo to tak. Od jesenných dažďov začala stekajúca dažďová i  podzemná voda napĺňať plytkú priehlbina na dnešnej Krovinskej ulici, na mieste terajšieho rodinného domu popisného čísla 217 a jeho záhrady. Po naplnení, voda odtekala odvodňovacím kanálom  do jarku, na konci Sladovni vyústeného popod Mlynský potok do Žitavy.
Prvý ľad v dedine bol na bačorine v Krovinách. Bolo to zážitkov. Skúšanie netrpezlivých detí, či je už ľad dostatočne pevný. Smiech keď sa odvážlivec preboril do hustého bahna a horko ťažko sa, za rehotu a posmeškov, mokrý a špinavý, dostal na breh a s predstavou výprasku odišiel  domov. Ľad mrázom pevnel, odolal hádzaniu skúšobných kameňov. Ešte praskal alebo sa aj vlnil. Pod zhlukom detí sa aj prebáral. Na pevnom ľade sa hrával hokej. Na kvintákoch, ale aj „naboso“ tými, čo nemali korčule. Vždy bolo dosť miesta aj na šmýkanie . Plocha bola rovná, povrch hladký, nie ako na Šalátových alebo Dolných lúkach.
Na jar sa prebúdzali aj Kroviny. Ojedinelé, nesmelé kvákanie oznamovalo príchod teplejších dní. Večerný koncert zo dňa na deň naberal na sile a nezastavila ho už ani spŕška kameňov nevďačných poslucháčov. Sťahovanie žiab, najmä veľkých ropúch, ich párenie, kladenie vajíčok, liahnutie, žubrienky, malé žabky, to všetko sa dalo vidieť na živo, s kulisou rašiacich stromov, kvitnúcich vŕb a sitín.
Mladé jelšiny s lepkavými listami v Krovinách boli miestom náletov roháčov v takom množstve, že chlapci ich striasali a predbiehali sa, kto chytí najväčšieho.
Pribúdajúcimi teplými dňami zdroj vody v Krovinách vyschýnal. Ukázalo sa bahno a začalo vyschýnať tiež. Boli to zážitky ako s ľadom. Skúšanie, kedy sa bude dať chodiť po zaschnutom povrchu bez zabárania, s čistými bosými nohami, ako po duchne.
Bahnisko končiace na dedine (v strede obci) sa stalo v 70-tych rokoch minulého storočia predmetom záujmu ako stavebný pozemok. Pre domácich nepochopiteľné. Pre mladého prístača to bola jasná predstava. Kúpil obecný pozemok, odvodnil ho a postavil dom. Na pozemok naviezol zeminu, do záhrady ornicu. Dom i záhrada je ako z prospektu.
Na slová kronikára rokmi došlo, jarné kvákanie žiab sa vytratilo.

© Pavel Ondrejmiška 13. december 2011