header
Dnes je štvrtok 25. apríl 2019
 

Nové zistenia príčin vzniku povodní na Žitave

Osem najväčších povodní v rôznych regiónoch sveta si za poslednú dekádu minulého storočia vyžiadalo ľudské obete. U každej šlo o stratu viac ako tisíc ľudských životov. V negatívnej štatistike možno pokračovať. Až dvadsaťštyri povodní spôsobilo škody vo výške jednej miliardy dolárov.


Udalosti, súvisiace s povodňami, sa objavili na pozadí dlhoročnej variability klímy a nárastu nestability v dôsledku klimatickej zmeny. Naviac zmeny vo využívaní krajiny, ekonomický vývoj a rapídny nárast celosvetovej populácie spôsobujú, že stále viac ľudí sa ocitá v rizikových situáciách v dôsledku hydroklimatických udalostí. To potvrdzujú aj tohtoročné záplavy z Pakistanu, Mexika, či rôznych kútov Európy.

Nedávno vydaná mapa vodnej bezpečnosti uvádza, že až 80 % svetovej populácie žije v územiach s vysokým rizikom ohrozenia takzvanej "vodnej bezpečnosti". Aj na Slovensku je výskyt povodní častým javom, spôsobujúcim, v porovnaní s inými prírodnými katastrofami, najvyššie škody. Práve tento jav je zintenzívnený ľudskou činnosťou (zmenami vo využívaní krajiny v riečnych povodiach, urbanizáciou, zvýšeným odtokom z povodí, intenzívnou lesníckou a poľnohospodárskou činnosťou atď.). Náklady na odstránenie škôd po povodniach len na území Slovenska predstavovali v rokoch 1998 až 2006 viac ako 18, 7 miliárd Sk (takmer 430 miliónov €). Za toto obdobie prišlo následkom povodní o život päťdesiatštyri ľudí, vodná katastrofa postihla 2 680 obcí a miest.

Škody po povodniach z roku 2007 sú doteraz vyčíslené na viac ako 125 miliónov Sk (cca viac ako 4 milióny €). Stále častejšie sa vyskytujúce povodne (ale aj suchá) teda predstavujú významný celospoločenský problém s konkrétnymi materiálnymi dôsledkami na obyvateľstvo, postihnuté povodňami, a zároveň ekonomickými dosahmi na celú spoločnosť. Je možné si rozobrať povodne na na rieke Žitava a ich konkrétne príčiny.

Príklad povodní na rieke Žitava
V tabuľke 1 môžno vidieť, pri akých výškach hladiny vody sa vyhlasuje konkrétny stupeň povodňovej aktivity pre Hostiansky potok (stanica Zlaté Moravce) a pre Žitavu (stanica Vieska nad Žitavou). Kritický stupeň ohrozenia dosahuje Hostiansky potok v Zlatých Moravciach pri výške hladiny 190 cm, rieka Žitava vo Vieske nad Žitavou pri výške hladiny 360 cm.

Povodne na Žitave v posledných za posledné dve dekády zaznamenané napríklad v apríli 1994, júni 1999, marci 2005 a 2006, v decembri 2009. V tomto roku ich obyvatelia/ky zažili v apríli a máji 2010 a opäť na prelome mája a júna 2010. V júni 1999 bola väčšina dedín v okrese Zlaté Moravce podmočených podzemnou vodou a asi 50 hektárov v okolí neupraveného úseku rieky Žitava bolo zaplavených. Začiatkom druhej polovice marca 2005 sa dvihla hladina Žitavy po prudkom oteplení, keď sa začal topiť sneh. V uvedenom období neevidujeme žiadne zrážky. Prietoky sa znížili po tom, čo priemerná denná teplota opäť klesla pod úroveň 0°C a sneh sa prestal topiť. Koncom marca 2006 sa v dôsledku topenia snehu vyšplhala maximálna denná výška hladiny až na 472 cm, čo zodpovedá 2-5 ročnej povodni. V decembri 2009 dosiahla hladina vody vo Vieske nad Žitavou úroveň 366 cm, čo zodpovedá 1-2 ročnej povodni. Mesačný úhrn atmosférických zrážok v decembri 2009 v povodí Nitry predstavoval 176 až 226 % dlhodobého normálu.

V Neografii Zlaté Moravce z roku 1998 tvrdia autori Bátora a Zaťko, že územie Žitavskej pahorkatiny je v podstate chránené pred povodňami a ohroziť by ho mohli len výnimočné katastrofické udalosti, ako: tisícročná voda, povodne – spôsobené ľadovými zápchami atď.. My sme však pri nedávnej povodňovej aktivite tretieho stupňa, v máji roku 2010, mali možnosť sledovať stav hladiny vo Vieske nad Žitavou, dosahujúci až 378 cm, pričom hrozilo napríklad strhnutie cestného mosta v obci Vieska nad Žitavou a zaplavenie viacerých domov. Podzemná voda vytápala pivnice. Krátko na to, začiatkom júna 2010, už pri 2-5 ročnej záplave, vytopilo v obci dve ulice, okolité polia a prístupovú cestu. Pri vyšších vodných stavoch, zodpovedajúcich N-20, 50 a 100 ročným prietokom a výške hladiny, je ohrozená infraštruktúra a majetky obyvateľov viacerých obcí.

Štúdia na hornom povodí Žitavy
Na hornom povodí Žitavy, po vodomerný profil Vieska nad Žitavou, sme prostredníctvom trendových analýz zistili určité zmeny v hydrologickom režime krajiny a predpokladáme, že jednou z príčin dlhodobého poklesu prietokov sú okrem zvýšenej teploty a evapotranspirácie aj zmeny vo využívaní krajiny.

Napriek trendu dlhodobého poklesu priemerných prietokov v povodí hornej Žitavy od roku 1931 vidíme na základe dát a empirických skúseností neúmerne vysoké prietoky a výšky hladiny vody počas extrémnych zrážkových udalostí, ako sú prívalové dažde, alebo viac dňové intenzívne zrážky. Znamená to, že pri rovnakom úhrne zrážok boli v minulosti v rieke Žitava a Hostianskom potoku nižšie vodné stavy, ako pri rovnakom úhrne zrážok v súčasnosti (pri tých istých N-ročných prietokoch sa zvyšuje výška vodnej hladiny). Prietoky, resp. výška hladiny vody s dvoj- až päť-ročnou pravdepodobnosťou výskytu tak spôsobujú povodeň a ohrozujú majekty obyvateľov a infraštruktúru obce. K takejto zmene výšky hladiny pri N-ročných prietokoch mohlo dôjsť jedine v dôsledku zmien využitia krajiny a postupnej regulácii takmer celého koryta hornej Žitavy. Jeden z mála nezregulovaných úsekov Žitavy sa dnes nachádza medzi Slepčanmi a Vrábľami, kde nájdeme meandrujúcu rieku a tzv. Žitavské luhy. Voda, ktorá sa pri extrémnych, alebo dlhotrvajúcich zrážkach po prekročení infiltračnej kapacity pôdy dostáva prostredníctvom priameho povrchového odtoku do koryta rieky, prúdi a odteká v zregulovanom koryte rýchlejšie – akoby odtekala v prirodzenom koryte s bohatou brehovou vegetáciou. Práve za Slepčanmi "naráža" zrýchlený odtok vody na spomalený tok rieky v meandrujúcom koryte a hladina vody sa zhruba v oblasti Viesky nad Žitavou a Tesárskych Mlynian vzdúva.

Logicky teda niektorí ľudia zvyknú za túto častejšiu povodňovú situáciu viniť práve prirodzenú časť toku – Žitavský luh. Opak je však pravdou. Napriamené toky, uväznené v betónových korytách, majú na danej situácií omhoho výraznejší podiel! Fyzika nepustí. Nedávne katastrofálne záplavy v obciach Hul a Maňa nemali na svedomí žiadne extrémne zrážky, ale ľuďmi upravená krajina a osídlenie lokalizované v inundačných (záplavových) zónach spolu s vysokou hladinou rieky Nitra, na ktorú narážala rýchlo prúdiaca voda zo Žitavy, vracajúca sa potom späť a vylievajúca sa z koryta do okolia. Okrem zregulovaných korýt, pomerne frekventovaných holorubov v hornatej časti povodia a urbanizácie krajiny, bude výstavba rýchlostnej cesty R1 ďalším významným faktorom, ktorý bude pravdepodobne vplývať na zrážkovo-odtokové pomery povodia Žitava v blízkej budúcnosti. Trasa R1-ky priečne pretne celé horné povodie, v dôsledku čoho sa môže stať, že povodne budeme zažívať stále častejšie pri úplne bežných zrážkach.

Ak chceme v budúcnosti riešiť problémy povodní (nie len) v Požitaví, musíme premýšľať nad ich príčinami a náväzne sa v ďalšom výskume zamerať aj na spôsoby využívania krajiny, ktoré preukázateľne vplývajú na jej hydrologický režim. Uväznenie riek do betónových korýt, ich neustále čistenie a prehlbovanie, odlesňovanie, intenzifikácia poľnohospodárskej výroby a výstavba hrádzí na zrýchlenie odtoku vody do nižších častí povodí sa neosvedčili (aj preto, že niekde sa tá voda vždy nakoniec vyleje).

Je nutné premýšľať nad spôsobmi, ako zadržiavať vodu v krajine, keď je sucho; ako ju nechať postupne odtiecť v čase výskytu bohatších zrážok; dbať na hydrologickú funkciu ekosystémov a premýšľať aké škody môžu napáchať naše neuvážené zásahy do krajiny. A kedže nie sú peniaze, treba uvažovať najmä nad lacnými riešeniami, ktoré nám poskytuje príroda.

Tabuľka 1: Stup...
Odlesnená ploch...
Okolie Debnárov...

fotografie © Lukáš Zorád, 2010

Autor je zástupcom riaditeľky občianskeho združenia Pangaea



 

 

Share
© Lukáš Zorád 05. október 2010
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12