header
Dnes je štvrtok 18. júl 2019
 

Šuriansky stratovulkán

Že Pohronský Inovec na severe Požitavia patrí medzi pohoria sopečného (vulkanického) pôvodu, je známe azda všetkým. Sopky však v dávnej minulosti v našom regióne vybuchovali aj inde na miestach, ktoré to svojim vzhľadom v súčasnej krajine príliš nepripomínajú. Asi len málokto tuší, že jedno z významných centier sopečnej aktivity kedysi ležalo v okolí Šurian. Práve niekde tam sa v mladších treťohorách nachádzal tzv. šuriansky stratovulkán.

Pripomeňme si na začiatok, čo za typ sopky "stratovulkán" vlastne je. Sopečný kužeľ býva vo všeobecnosti tvorený lávou, alebo pyroklastikom, t. j. úlomkovitým materiálom rôznej veľkosti, ktorý sopka pri erupciach vyvrhuje. Stratovulkán je zloženou sopkou, jeho stavba je teda tvorená pravidelne sa striedajúcimi vrstvami lávy a pyroklastického materiálu (pozri obr. pod textom). Ide o najrozšírenejší typ sopiek, tvoriaci na pevninách najvyššie vulkány. Už spomínaný Pohronský Inovec je okrajovou časťou štiavnického stratovulkánu, kedysi najväčšej sopky v Karpatoch. Štiavnický stratovulkán mal na úpätí priemer 50 km a pravdepodobne dosahoval výšku okolo 4 000 m.

Menej často uvádzanými a pre väčšinu preto zrejme neznámymi vulkanitami Slovenska sú sopečné centrá, ktoré sú dnes pochované v Podunajskej nížine. Ide o andezitové vulkanity tzv. "dunajskej vulkanickej zóny". Medzi najznámejšie z nich patria sopečné centrá so súhrnným označením šurianske vulkanity, nachádzajúce sa v podloží mladších sedimentov pri, lepšie povedané pod mestami Šurany a Šaľa. Stratovulkán pri Šuranoch sa nazýva šuriansky stratovulkán a stratovulkán v okolí Šale sa nazýva stratovulkán Kráľová. Podobné stratovulkány existovali aj v okolí Rusoviec, Gabčíkova, Kolárova, Dubníka a Bíne. Vek týchto vulkanických štruktúr sa odhaduje v rámci mladších treťohôr na báden, čo je obdobie, ktoré začalo približne pred 17 miliónmi rokov.

V odbobí spodného bádenu sa v podunajskej panve začalo rozťahovanie zemskej kôry, ktoré možno rozdeliť do dvoch štádii. V staršom z nich bola centrálna časť podunajskej panvy (gabčíkovská priehlbina) súšou s mohutným andezitovým vulkanizmom, práve táto oblasť sa nazýva už zmienenou dunajskou vulkanickou zónou. Okolité časti boli zaliate morom a prebiehalo tu usadzovanie materiálu – sedmientácia. Na sever od vulkánov sa otvárali doliny, napr. komjatická, rišňovská, či želiezovská priehlbina. V období vrchného bádenu doznievala činnosť stratovulkánu Kráľová v centrálnej časti, no začala kulminovať činnosť šurianskeho stratovulkánu, ktorý od podunajskej panvy oddelil dubnícku priehlbinu na juhu. Vulkanická činnosť ustala až v období sarmatu (začal približne pred 13,5 mil. rokov). Počas panónu (začal približne pred 11,5 mil. rokov) sa morské sedimentačné prostredie zmenilo na plytké jazero, do ktorého zo severu ústil deltový systém. Práve táto mohutná delta šuriansky stratovulkán navždy pochovala. Neskôr túto vrstvu samozrejme ešte prekryli štvrtohorné usadeniny.

V súčasnosti už teda šuriansky stratovulkán ako-taký oddychuje. Napriek tomu však dodnes môžeme v zemskej kôre pozorovať určité príznaky toho, že kdesi pod zemou je pochovaná kedysi čulá a aktívna sopka. Napríklad v okolí Vrábľov, Pozby a Mojmíroviec sú v horninovom prostredí pozorovateľné zvýšené hodnoty parciálneho tlaku oxidu uhličitého (obr.), ktoré možno vzťahovať na povulkanické aktivity v okolí pochovaných stratovulkánov Šurany a Kráľová.

Literatúra:
[1] VOJTKO, R. (2013): Neogénny vulkanizmus Západných Karpát. Katedra geológie a paleontológie Univerzity Komenského v Bratislave.
[2] FRANKO, O. a kol. (2011): Genéza soľaniek v juhovýchodnej časti podunajskej panvy. In: Mineralia Slovaca. Roč. 43, s. 463–478.
[3] KOVÁČ, M. a kol. (2007): Badenian evolution of the Central Paratethys Sea: paleogeography, climate and eustatic sea-level changes. In: Geologica Carpathica. Roč. 58(6), s. 579–606.
[4] LÁNCZOS, T. a kol. (2011): Geochemické indikátory hydrogeologicky uzavretých štruktúr v Dunajskej panve; implikácie pre budovanie podzemných zásobníkov plynu. In: Acta Geologica Slovaca. Roč. 3(1), s. 43–56.
[5] BIZUBOVÁ, M. (2002): Základy geológie pre geografov. Univerzita Komenského v Bratislave. 140 s.

.
Schéma stratovu...
Paleogeografick...
Obsahy CO2 v pr...
.

Share
© Dalibor Výberči 14. február 2014
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12