15. január – pamätný deň obce Hostie
Tak, ako sa Slovensko počas II. svetovej vojny dostalo do centra diania tejto smutnej etapy našich novodobých dejín, aj jeho obyvatelia sa museli dennodenne vyrovnávať so strachom, strádaním, nedostatkom a neraz aj so strachom o život. Všetky tieto osobné tragédie sú dôkazom toho, čo sa stane ak si niektorý jednotlivec, resp. skupina ľudí vytvorí okolo seba imaginárny svet, skladajúci sa z nad a podčloveka. I keď je odvtedy už viac ako 60 rokov, milióny zničených škvostov umenia, architektúry, kultúrnych pamiatok, no v prvom rade zničených ľudských životov, nech sú mementom tohto nevydareného pokusu o nadvládu nad svetom.
Každý kút Slovenska zasiahli tieto udalosti inak a poväčšinou smutne. Faktom ale zostáva aj jeden pozitívny, nezanedbateľný prvok. Tým prvkom je prejav maximálnej spolupatričnosti, hrdosti, no hlavne ľudskosti. Všetky tieto vlastnosti sa dostali do popredia práve v tých najkritickejších chvíľach, kedy rozum možno velil rezignovať, no srdce kázalo ostať a vzdorovať. My sme tu boli doma a ONI neprišli na priateľskú návštevu.
Aj v v horách Tribeča a Inovca pôsobili počas SNP a jeho potlačení nemeckými vojskami tisíce odhodlaných mužov a žien s cieľom vyhnať nezvaného hosťa . V okolí obce Hostie to bolo cca 800 chlapov, partizánov, poväčšine Slovákov, Rusov a Rumunov. Títo prežili asi dva týždne priamo v dedine. Obyvatelia obce si ich rozdelili po rodinách. Ich veliteľom bol Rus- Genadij Dmitrievič Avdejev a Slovák Sýkora, ktorý používal aj krycie meno „ kapitán Sekera “.
Písal sa január 1945 keď sa začali písať tie najsmutnejšie dni pre obyvateľov obce Hostie, ktorí sa zapojili do odboja proti Nemcom. Tí, súdiac, že v dedine a lesoch nad dedinou sa ukrývajú partizáni, pripravovali prepad obce. No nespali ani partizáni. Hlavná prístupová cesta do obce bola zaistená pri vstupe do dediny guľometným hniezdom a zamínovaná. Ďalšie dve strážne kóty zaisťovali prístup do obce od Skýcova a Jedľových Kostolian. Ako Nemci správne predpokladali, ťažké podmienky v lesoch a v zimnom počasí donútili partizánov, aby sa stiahli do dediny. Preto sa pripravili na ich likvidáciu, spojenú s prepadom a vypálením obce. V nedeľu 14. januára 1945 sa v hostinci hotela v Topoľčiankach, kde boli ubytovaní dôstojníci, sa pri poháriku Nemci rozprávali o pripravovanom prepade obce Hostie. Ich rozhovor neušiel pozornosti miestneho obyvateľa Lea Grzyba , ktorý ovládal nemecký jazyk. Po vypočutí rozhovoru nemeškal a ešte vo večerných hodinách utekal ho Hostia, aby varoval partizánov i občanov. V obci práva prebiehalo divadelné predstavenie, ktoré pre partizánov pripravili miestny ochotníci. Z tohto predstavenia si dal p. Grzyb vyvolať veliteľa jednotky a oznámil mu, že Nemci chystajú na zajtrajší deň prepad obce.
V skorých ranných hodinách 15. januára 1945 sa už pred budovou hotela v Topoľčiankach začalo sústreďovať prepadové komando, v čele ktorého boli dva tanky. Prístupovú cestu v smere od obcí Machulince a Obyce zablokovali, aby hermeticky uzavreli všetky prístupové cesty ho Hostia. Keďže každý pondelok slúžil v obci omšu topoľčiansky rímsko - katolícky kňaz Alexej Piovarči , vybral sa aj v tento deň do Hostia na motorke. No nakoľko cesta bola už uzavretá a Nemci nepúšťali nikoho ani jedným smerom, obišiel obchádzkou cez park a les až k strážnemu stanovisku a oboznámil partizánov o momentálnej situácii. To už ale Nemci postupovali smerom k obci Hostie a odmínovavali cestu.
Medzi obyvateľmi nastal zmätok a strach a preto sa niektorí ukryli v blízkosti miestneho potoka. Strážne stanovisko pri vstupe do obce zahájilo na Nemcov guľometnú streľbu. Tí však toto stanovisko zlikvidovali, pričom smrteľne zranili guľometčíka Michala Jurku, ktorý svoju pozíciu bránil až do konca. Nemci postupovali ďalej v dvoch líniách bez väčšieho odporu. Veliteľ vydal rozkaz dedinu zapáliť a obyvateľov odvliecť do zajatia. Akciu však nedokončil. Bol zasiahnutý dávkou zo samopalu jedného z partizánov. Po jeho smrti prevzal velenie slovenský Nemec. Pred vypálením obec zachránil miestny učiteľ p. Valent Marko, ktorý sa s týmto veliteľom poznal a uprosil ho, aby obec ušetril. Nemci teda podpálili miestny židovský hostinec a na výstrahu zobrali so sebou 24 miestnych občanov, ktorých potom väznili v Nitre a Bratislave.
Pri tomto incidente bol zastrelený aj partizán Michal Olejár a miestny občan Ondrej Pupák, ktorému sa však podarilo prežiť, pretože výstrel do tyla prešiel ústami von a po odplazení do blízkeho domu mu bola poskytnutá pomoc. Žil potom ešte asi 15 rokov. Po prepade obce 23 občanov obce odišlo k partizánom a spolu s nimi sa zúčastnili smutne známeho prechodu cez Hron, ktorí však Nemci čakali a partizáni utrpeli veľké straty na životoch. Tu zahynuli Ján Turčan a Ján Magušin. V ďalších bojoch zahynuli Vojtech Trubiansky, Július Kurkin, Jozef Komár, Vincent Šútor, Koloman Magušin a Gejza Králik. V bojoch pri obci Slovany zahynul Pavol Ďuriač, ktorý je pochovaný na tamojšom cintoríne. Padlí partizáni Michal Jurko a Michal Olejár sú pochovaní na miestnom cintoríne. O ich hrob sa starajú členky ZO- SZPB Hostie.
Do zajateckých táborov boli odvlečení Gregor Králik, Michal Dodok, Františk Godina, Jozef Benček /Mühlberg/, Viliam Vida, Antal Drienovský, a Emil Magušin. N počesť týchto padlých spoluobčanov sa každoročne v obci koná bežecký pretek - Memoriál Michala Jurku a Michala Olejára. Vtomto roku to bude už jeho 66. ročník.
Aj takýmto spôsobom si pripomíname pamiatku obetí všetkých, ktorí preukázali odvahu a hrdinstvo v časoch, keď to Slovensko najviac potrebovalo.
Každý kút Slovenska zasiahli tieto udalosti inak a poväčšinou smutne. Faktom ale zostáva aj jeden pozitívny, nezanedbateľný prvok. Tým prvkom je prejav maximálnej spolupatričnosti, hrdosti, no hlavne ľudskosti. Všetky tieto vlastnosti sa dostali do popredia práve v tých najkritickejších chvíľach, kedy rozum možno velil rezignovať, no srdce kázalo ostať a vzdorovať. My sme tu boli doma a ONI neprišli na priateľskú návštevu.
Aj v v horách Tribeča a Inovca pôsobili počas SNP a jeho potlačení nemeckými vojskami tisíce odhodlaných mužov a žien s cieľom vyhnať nezvaného hosťa . V okolí obce Hostie to bolo cca 800 chlapov, partizánov, poväčšine Slovákov, Rusov a Rumunov. Títo prežili asi dva týždne priamo v dedine. Obyvatelia obce si ich rozdelili po rodinách. Ich veliteľom bol Rus- Genadij Dmitrievič Avdejev a Slovák Sýkora, ktorý používal aj krycie meno „ kapitán Sekera “.
Písal sa január 1945 keď sa začali písať tie najsmutnejšie dni pre obyvateľov obce Hostie, ktorí sa zapojili do odboja proti Nemcom. Tí, súdiac, že v dedine a lesoch nad dedinou sa ukrývajú partizáni, pripravovali prepad obce. No nespali ani partizáni. Hlavná prístupová cesta do obce bola zaistená pri vstupe do dediny guľometným hniezdom a zamínovaná. Ďalšie dve strážne kóty zaisťovali prístup do obce od Skýcova a Jedľových Kostolian. Ako Nemci správne predpokladali, ťažké podmienky v lesoch a v zimnom počasí donútili partizánov, aby sa stiahli do dediny. Preto sa pripravili na ich likvidáciu, spojenú s prepadom a vypálením obce. V nedeľu 14. januára 1945 sa v hostinci hotela v Topoľčiankach, kde boli ubytovaní dôstojníci, sa pri poháriku Nemci rozprávali o pripravovanom prepade obce Hostie. Ich rozhovor neušiel pozornosti miestneho obyvateľa Lea Grzyba , ktorý ovládal nemecký jazyk. Po vypočutí rozhovoru nemeškal a ešte vo večerných hodinách utekal ho Hostia, aby varoval partizánov i občanov. V obci práva prebiehalo divadelné predstavenie, ktoré pre partizánov pripravili miestny ochotníci. Z tohto predstavenia si dal p. Grzyb vyvolať veliteľa jednotky a oznámil mu, že Nemci chystajú na zajtrajší deň prepad obce.
V skorých ranných hodinách 15. januára 1945 sa už pred budovou hotela v Topoľčiankach začalo sústreďovať prepadové komando, v čele ktorého boli dva tanky. Prístupovú cestu v smere od obcí Machulince a Obyce zablokovali, aby hermeticky uzavreli všetky prístupové cesty ho Hostia. Keďže každý pondelok slúžil v obci omšu topoľčiansky rímsko - katolícky kňaz Alexej Piovarči , vybral sa aj v tento deň do Hostia na motorke. No nakoľko cesta bola už uzavretá a Nemci nepúšťali nikoho ani jedným smerom, obišiel obchádzkou cez park a les až k strážnemu stanovisku a oboznámil partizánov o momentálnej situácii. To už ale Nemci postupovali smerom k obci Hostie a odmínovavali cestu.
Medzi obyvateľmi nastal zmätok a strach a preto sa niektorí ukryli v blízkosti miestneho potoka. Strážne stanovisko pri vstupe do obce zahájilo na Nemcov guľometnú streľbu. Tí však toto stanovisko zlikvidovali, pričom smrteľne zranili guľometčíka Michala Jurku, ktorý svoju pozíciu bránil až do konca. Nemci postupovali ďalej v dvoch líniách bez väčšieho odporu. Veliteľ vydal rozkaz dedinu zapáliť a obyvateľov odvliecť do zajatia. Akciu však nedokončil. Bol zasiahnutý dávkou zo samopalu jedného z partizánov. Po jeho smrti prevzal velenie slovenský Nemec. Pred vypálením obec zachránil miestny učiteľ p. Valent Marko, ktorý sa s týmto veliteľom poznal a uprosil ho, aby obec ušetril. Nemci teda podpálili miestny židovský hostinec a na výstrahu zobrali so sebou 24 miestnych občanov, ktorých potom väznili v Nitre a Bratislave.
Pri tomto incidente bol zastrelený aj partizán Michal Olejár a miestny občan Ondrej Pupák, ktorému sa však podarilo prežiť, pretože výstrel do tyla prešiel ústami von a po odplazení do blízkeho domu mu bola poskytnutá pomoc. Žil potom ešte asi 15 rokov. Po prepade obce 23 občanov obce odišlo k partizánom a spolu s nimi sa zúčastnili smutne známeho prechodu cez Hron, ktorí však Nemci čakali a partizáni utrpeli veľké straty na životoch. Tu zahynuli Ján Turčan a Ján Magušin. V ďalších bojoch zahynuli Vojtech Trubiansky, Július Kurkin, Jozef Komár, Vincent Šútor, Koloman Magušin a Gejza Králik. V bojoch pri obci Slovany zahynul Pavol Ďuriač, ktorý je pochovaný na tamojšom cintoríne. Padlí partizáni Michal Jurko a Michal Olejár sú pochovaní na miestnom cintoríne. O ich hrob sa starajú členky ZO- SZPB Hostie.
Do zajateckých táborov boli odvlečení Gregor Králik, Michal Dodok, Františk Godina, Jozef Benček /Mühlberg/, Viliam Vida, Antal Drienovský, a Emil Magušin. N počesť týchto padlých spoluobčanov sa každoročne v obci koná bežecký pretek - Memoriál Michala Jurku a Michala Olejára. Vtomto roku to bude už jeho 66. ročník.
Aj takýmto spôsobom si pripomíname pamiatku obetí všetkých, ktorí preukázali odvahu a hrdinstvo v časoch, keď to Slovensko najviac potrebovalo.
pohľad na Hosti...
pohľad na Hosti...
pohľad na Hosti...
Použitá literatúra a pramene:
Podľa rozprávania priamych účastníkov zapísal: Mgr. Martin Benček
fotografie sú použité zo stránky © www.hostie.sk
© Martin Benček 14. január 2011
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43