Decembrový štrajk vo Vrábľoch

Situácia na Slovensku po prvej svetovej vojne bola katastrofálna: vojnová bilancia hovorí za všetko - 10 miliónov ľudí padlo a ďalších 20 miliónov bolo zranených. Bola to prvá vojna v dejinách, v ktorej sa súčasťou plánovanej vojenskej taktiky stali časté útoky proti civilnému obyvateľstvu (v Rakúsku-Uhorsku padlo 1,2 milióna vojakov a 1 milión civilov!). Denne tak padlo asi 5 000 ľudí. Je ale pravdou, že koniec vojny bol sprevádzaný ťažkou španielskou chrípkou, na ktorú vraj zomrelo ďalších 20 miliónov ľudí!
Po vojne vznikol vo vtedajšom Československu veľký politický chaos. Ani Československo neuniklo revolučnej vlne, ktorá sa po vojne zdvihla v mnohých európskych krajinách.

Decembrové udalosti patria medzi najbúrlivejšie revolučné vystúpenia poľnohospodárov v medzivojnovom období. Ich príčiny treba hľadať v medzinárodných. V lete roku 1920 vypukli v celej republike hospodárske štrajky. (1)

Hlavná príčina nepokojov bola veľmi zlá situácia poľnohospodárskych robotníkov. Prvý minister s plnou mocou pre správu Slovenska sa pokúsil limitovať pracovné povinnosti robotníkov tzv. Šrobárovou zmluvou. Veľkostatkári a ich árendátori, zväčša maďarského pôvodu, túto zmluvu nerešpektovali (i v snahe dokázať neschopnosť čs. vládnych orgánov) a sociálne napätie sa zvyšovalo.
Najtragickejší koniec štrajkov bol v Hlohovci a vo Vrábľoch. Ale poďme pekne poporiadku. Dňa 9. decembra 1920 začal generálny štrajk v celom Československu. Po niekoľkých dňoch bol štrajk odvolaný a v celej republike bol pomaly na ústupe. Ale vo Vrábľoch to začalo práve vtedy „vrieť“.

Štátne orgány vydali zákaz zhromažďovania sa a ešte v noci zo 16. na 17. decembra 1920 zatkli organizátorov štrajku. Dobové pramene uvádzajú: „Hlavný slúžny urobil nasledovné opatrenia: vydal zatykač na všetkých členov štrajkujúceho výboru. V tej noci boli všetci členovia zatknutí a odvlečení do väzenia: Infner, Maťo, Pavlík, Lányi, Nehéz, Komlóši, Šutka, Došek a Jesenský. Hlavný slúžny napísal: Najnebezpečnejší pre Republiku je Štefan Infner, v pravom zmysle slova boľševik, impertinentý štváč. Imrich Maťo a Elek Nehéz, ukrutní Maďari. Ostatní sú tichší boľševici“. (2)

Hneď po zatknutí prvého štrajkového výboru bol zostavený druhý štrajkový výbor, na jeho čele stál Karol Holka. Dňa 17. decembra 1920 od skorých ranných hodín sa začali v okolitých dedinách mobilizovať poľnohospodári. Dobové pramene uvádzajú počasie v tento deň: „Počasie bolo hmlisté, hladina Žitavy mierne stúpla, všade bolo plno blata...“ (3)

Do Vrábeľ od rána prichádzali na pomoc četníci (četník – príslušník vnútornej polície v prvej ČSR) a vojsko. Hliadky boli zosilnené, najmä na vstupných cestách do mesta – na dnešnej Štúrovej ulici (od Žitaviec, neďaleko dnešného parku) a zo severnej strany mesta od Nitry – vedľa križovatky Nitra, Vráble – centrum, Zlaté Moravce (pri dnešnej benzínovej čerpacej stanici). Vtedy tu stál železný most.

Četníci a vojaci úspešne zastavili skupinu od juhu. Boli to prevažne poľnohospodári z Trávnice, Mane a Žitaviec. Oveľa silnejšia skupina poľnohospodárov sa blížila od severu. Zastúpenie tu mali Beladičania, obyvatelia Pustého Chotára (dnes súčasť obce Beladice), Veľkých a Malých Chrášťan (dnes súčasť obce Beladice), Veľkých a Malých Chyndíc, Klasova, Neveríc, Sľažian, Prílepov (dnes súčasť Zlatých Moraviec), Tesárskych Mlynian a obyvatelia Novej Vsi nad Žitavou. Podľa odhadu ich bolo viac ako 400.
Četníci vyzvali štrajkujúcich, aby sa rozišli. Pramene uvádzajú, že jeden z četníkov vrazil bodákom do pŕs deputátnikovi (deputátnik - sluha, želiar u bohatého gazdu) Pavlovi Baťovi z Malých Chrášťan a tento mŕtvy padol na zem. (4)

Nervozita stúpala, štrajkujúci sa snažili dostať do mesta. Po opätovných výzvach veliteľ hliadky z četníckej stanice v Novej Bani, strážmajster Karol Hamáček, vydal rozkaz k paľbe. Guľky trafili štyroch štrajkujúcich. Viliam Spötler z Novej Vsi nad Žitavou zahynul na mieste, spolu s ním i 43-ročná Mária Krištofová rod. Grünwaldová z Vrábeľ. (5). Ťažko ranenú Rozáliu Štefunkovú a Máriu Cibuľkovú odviezli do nemocnice, po čase sa obe uzdravili. Ranených bolo dohromady viac ako 20 a celkovo 50 obyvateľov bolo zatknutých. Po tomto incidente sa štrajkujúci rozišli.

Na pamiatku štrajku umiestnili na budove vo Vrábľoch, tzv. Krausov dom, v roku 1960 pamätnú tabuľu. Dnes už pekný Krausov dom neexistuje, stoja tu iné budovy. Udalosti zo 17. decembra 1920 nám dnes pripomína pieskovcové súsošie nachádzajúce sa na opačnej strane cesty, kde kedysi stál Krausov dom.

Komunistický vrábeľskí historici (tých bolo v meste Vráble pomerne dosť) do roku 1989 mali len jednu historickú tému a ňou bol Generálny štrajk robotníkov vo Vrábľoch v roku 1920. Inou témou sa ani nezaoberali, ako keby mesto Vráble nemalo svoje dejiny. Túto udalosť – štrajk, doslova zneužívali na propagandu.

(pokračovanie)

(1)   Hradná politika v dvadsiatych rokoch 20. storočia, www.referaty.sk
(2)   Konkregačné písomnosti Tekovskej župy, hlásenie Hlavného slúžneho, ŠA Ivanka pri Nitre., Vyhláška pod číslom 1.825/1920
(3)   Vráble – mesto revolučných tradícii, rukopis – autor Štefan Šálka.
(4)   Štrajk poľnohospodárskych robotníkov v roku 1920 vo Vrábľoch a okolí – Ján Mondok a Karol Holka.
(5)   Kniha úmrtí MsNV Vráble, zv.3, por.č.37, písomnosti hl. slúžneho, Okresný archív Nitra