História stolice arcibiskupských predialistov vo Vrábľoch (1. časť)
Vráble boli centrom panstva ostrihomského arcibiskupstva a kapituly už od vzniku predialistov v roku 1186. Majetky sa nachádzali v chotárnych častiach Horné a Dolné prédium (v súčasnosti vrábeľské vinohrady), Kíreš, Dušníky, ďalej zahŕňali polia a lesy v časti Dyčka a Horný Ohaj, takisto v susedných obciach.Predialisti boli drobní uhorskí šľachtici. Spočiatku ako vrstva nižšej šľachty nemali vlastnú pôdu, ale iba prenajatú od cirkevnej vrchnosti. Latinské slovo prédium znamená gazdovstvo či majetok.
Vráble boli sídlom stolice arcibiskupských predialistov od roku 1424 až do roku 1853. Viac ako štyristo rokov cirkevní šľachtici vplývali na rozvoj stredného Požitavia a osudy jeho obyvateľov. Ich rodiny dostali od ostrihomského arcibiskupa väčšie alebo menšie pozemky. Ich povinnosťou bolo vyzbrojiť niekoľkých vojakov, keď bola ohrozená cirkevná stolica. V 16. a 17. storočí, kedy títo šľachtici znášali ťarchu obrany proti Turkom, stávali sa ich majetky dedičnými. Arcibiskupský úrad menoval do čela stolice predialistov podžupana, kapitána. Stolica predialistov bola organizovaná podobne ako zemianska stolica. Mala svojho požupana, slúžnych a na Tekovskej župe nezávisle organizované a určené právamoci. Ďalšími úradníkmi boli pravotár, tútor (sirotský otec), prísažní, pokladník a hajdúsi. Pre samosprávu cirkevnej stolice v začiatkoch prijali označenie stolica (sedes – latinsky, szék – maďarsky). Po roku 1424 sa vyskytol názov komitát (magye – maďarsky).
Podžupan vykonával právne úkony už v roku 1337 i v ďalších rokoch. Cirkevné desiatky mestečko odovzdávalo arcibkiskupovi ešte v priebehu 14. storočia spolu s ďalšími dvoma tekovskými farnosťami.
Najvýznamnejšia zo všetkých cirkevných stolíc a s najdlhším trvaním bola stolica predialistov vo Vrábľoch. V priebehu storočí jej panstva sa ostatné stolice spojili s Vrábľami. Niektoré rozptýlené rodiny predialistov žili na rôznych miestach majetkov arcibiskupa. Domy s gazdovstvami mali v Tekovskej, Nitrianskej, Komárňanskej, Novohradskej i v Ostrihomskej župe. Sídla cirkevnej sedrie mali na štyroch miestach: na severe vo Vrábľoch (Tekovská župa), na juhu Leél (dnes už neexistujúca obec pri Veľkých Kosihách, Komárňanská župa), na východe Svätý Jur (Tekovská župa) a na západe Vojka nad Dunajom (Žitný ostrov).
V nepokojných časoch ohrozovania Osmanmi vznikla obranná inštitúcia na udržiavanie verejného poriadku a na skrotenie slobodných hajdúchov s názvom sedliacka stolica. Túto dobrovoľnú skupinu ozbrojeného vidieckeho ľudu zriadili na kongregácii (zhromaždení) zemianstva v rokoch 1607 a 1638. Kapitánmi na čele sedliackej stolice pochádzali z radov zemianstva. Kapitáni na čele sedliackej stolice pochádzali z radov zemianstva. Vojenským kapitánom sa museli podriadiť richtári a ozbrojení desiatnici. Prvým známym vrábeľských kapitánom bol Štefan Végh. Spomína sa v listine z roku 1611.
Stolica predialistov vo Vrábľoch dostávala i odosielala správy o pohybe osmanských vojsk, aby sa mohla včas pripraviť na obranu. Peter Koháry napísal list predstaviteľom stolice predialistov dňa 21. decembra 1613 z Nových Zámkov tohto znenia: „Doniesli sa mi správy, že v čase sviatkov (Vianoc – pozn. J. T.) sa Turci určite o niečo pokúsia, lebo už Dunaj zamrzol a blíži sa spln mesiaca. Ohrozenie predpokladám až po Šintavu (Sempte), pretože vody zamrzli a niet prekážky.“
V liste ďalej upozorňuje, že v niektorých opevneniach sa veľmi preriedil počet obrancov. Žiadal, aby stolica najala ľudí pre vlastnú obranu, ktorí by sa v krátkom čase mohli spolu s vojakmi postaviť proti Turkom. Oznamoval, že novozámocký kapitán išiel s listom k panovníkovi Matejovi II. so správami a čo nevidieť sa má vrátiť, a potom sa uvidí, ako sa panovník rozhodol. „V Komárne by malo byť kráľovské vojsko, ktoré by mohlo byť v prípade potreby povolané na obranu. Veľmi je však potrebné, aby sa každý sám snažil postarať o vlastnú bezpečnosť.“
V ďalšom liste Spoločenstvo šľachtických predialistov sídliace vo Vrábľoch dňa 19. februára 1620 odpovedá na list šľachtických rodín, ktoré sa sťažujú, že v pohnutých časoch našej krajiny zle zdanili niektoré šľachtické osoby žijúce v Žitavských Ďarmotách (Žitavce). Ďalej píšu, že to nie je nič nové, ale dávny zvyk. „Vyberajú to nielen od nich, ale aj od iných šľachtických osôb. Ak my nezdaníme majetok, nedostaneme sa k plateniu, pretože niektorí z nich majú viac majetkov, nielen tie, na ktorých bývajú, niektorí majú až desaťnásobok. Ak by sa našim dobrým šľachtickým pánom odpustila polovica pre našu stolicu, potom by sa kráľom a krajinou na nás vymeraný podiel stal úplne nedostatočným a pritom sme stále vo veľmi biednej situácii.“
Vráble na mape ...
Dobový pohľad n...
Romantický pohľ...
Dobový pohľad n...
Predialisti Sut...
Predialisti Vas...
Predialisti Bor...
Predialisti Ižo...
Použitá literatúra a pramene:
Ethey, Gyula: A Verebély érseki nemesi szék. Bratislava 1942.
Trubíni, Jozef – Marko, Mikuláš: Vráble na prelome tisícročí. Vydavateľstvo LiečReh Gúth Bratislava 2001.
Kol. autorov.: Turci v Uhorsku II. In. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. LIT Bratislava 2006.
Štátny archív v Ivanke pri Nitre, Kongregačné písomnosti Tekovskej župy
Maďarský krajinský archív v Budapešti
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43