História vinohradníctva v Požitaví (3. časť)
Veľkosť vinohradu sa voľakedy posudzovala podľa počtu kopáčov. Neboli to však skutoční kopáči. Vinica o rozlohe jedného kopáča, to bola vlastne plocha vinice, ktorú obrábal muž za jeden deň, t.j. približne 338,4 m2. V priemere jeden vinohradník obrábal vinice o rozlohe 3-7 kopáčov. (Kazimír, 1986)
Ďalšia miera, ktorá sa používala v minulosti vo vinohradoch, bol tzv. okov. Jeden okov – 64 holieb - čo bolo približne 54,3 litrov. Tak napríklad v roku 1602 sa v Nemčiňanoch urodilo 40 okovov vína, v tom istom roku sa v Hornom Ohaji urodilo 250 okovov vína a v Mochovciach až 852 okovov. V roku 1617 sa v Nevidzanoch urodilo 212 okovov v Mochovciach 385. O rok neskôr v Nevidzanoch 73 okovov, v Mochovciach iba 32 okovov. Aj z uvedeného vidno, že pestovaniu vínnej révy nepriali nepokoje a vojny.
V roku 1632 v Mankovciach zobrali opustenú poddanskú pôdu zemania. V tom istom roku vysadili vinohrady, ktoré však niekoľko rokov po sebe nezarodili. V kanonickej vizitácii obce Čifáre z roku 1647 sa dočítame, že farnosti patrí istá lúka zo šiestich viníc Čifárčanov. Vinice však boli vo veľmi dezolátnom stave. V roku 1674 sa čifárske vinice vo vizitácii uvádzajú ako zničené. To už však na našom území vyčíňali Turci.
Z daňových súpisov z roku 1664-1665 sa dozvedáme, že Turkom sa okrem iných daní platila aj tzv. daň od sudov a daň z muštu. V Deftere z roku 1570 sa uvádza, že obec Dyčka platila 400 akčí za mušt z vinohradov a mesto Vráble platilo 312 akčí. V roku 1553 Vráble platili 30 akčí za mušt, a za Dyčku sa platilo 22 akčí.
Daňový súpis z roku 1696 po odchode Turkov zaznamenal slabú úrodu hrozna. Roku 1714 boli vo Vrábľoch len dva hektáre viníc. V nasledujúcich rokoch 1746 – 12 ha, roku 1763 – 17 ha vinohradov. Roku 1715 zostali vinice neobrobené. Ľudia ich postupne klčovali a pôda bola premenená na pasienky. Koncom 17. storočia dochádza v Tekovskej župe k poklesu úrodnosti, a preto mali obyvatelia Tekova menší záujem o dorábanie vinohradov. Ďalším problémom bolo, že obyvatelia Tekova nemali dostatok sena, a tiež preto premieňali vinohrady na pasienky, lúky alebo oráčinu.
Avšak v roku 1715 napríklad vysadili Čifárčania nové vinohrady nad obcou. Možno to Čifárčania urobili aj z vypočítavosti, pretože ak po tureckej vojne niekto vysadil nový vinohrad, bol oslobodený od daní, ktoré by inak musel platiť cirkvi či zemepánom.
V roku 1715 mali čifárske vinohrady 35 kopáčov viníc, o päť rokov neskôr už 48 kopáčov. V roku 1746 vybudovali obyvatelia Čifár takmer dva hektáre viníc pri osade Pata. Domnievame sa, že pred týmto rokom musel nastať prudký nárast pestovania viniča, pretože v samotnej dedine Čifáre bolo evidovaných cez 325 kopáčov. V roku 1763 počet kopáčov klesol na 281, ale za panovania nášho kráľa Jozefa II. v roku 1786 už bolo v Čifároch 336 kopáčov. (Drahošová, 2009)
V roku 1715 sa v súpise píše o likvidácii vinohradov v Dolnom Ohaji, Pozbe, Hornom Piali a na Lóte (dnes Veľké Lovce), počas panovania Jozefa II. (1763) v Dolnom Ohaji bola vinica znova založená. V Malom Ohaji je udaná o veľkosti 100 kopáčov a vo Veľkom Ohaji na 142 kopáčov. (Špiez, Watzka, 1966) V roku 1720 v obci Kňažice bolo evidovaných 6 kopáčov, v roku 1738 až 19 kopáčov.
Veľký Cetín mal 980 kopáčov, čo zodpovedalo veľkému vinohradu. Pre zaujímavosť uvádzam, že Čechynce mali 700, Vráble 290 a Vinodol 230 kopáčov. (Kurcová, 1999)
V 18. storočí boli v Nevidzanoch vinohrady o rozlohe 71 kopáčov. Z výnosu bola povinnosť odviesť deviatok a desiatok zemepánovi a cirkvi. Pre porovnanie: v roku 1715 v Červenom Hrádku boli vinohrady na ploche 2 kopáčov a v roku 1720 na ploche 4 kopáčov vinohradov. V Nemčiňanoch v roku 1715 bolo 10 kopáčov, v roku 1720 iba 7 kopáčov a v roku 1769 – 22 kopáčov. V Hornom Ohaji to bola plocha až 552 kopáčov vinohradov a v Mochovciach v roku 1746 – 200 kopáčov. (Bátora, Strieška, 1993)
O chýrnych vínach z požitavskej doliny sa z času na čas dozvedeli aj na najvyšších miestach. Tak napríklad na vysviacke arcibiskupa grófa Mikuláša Csákyho roku 1752 sa za Vrábeľskú arcibiskupskú stolicu predialistov zúčastnili palatín Ján Tolvay, podžupan Karol Majténi, pomocní dôstojníci Mérej, Akáč atď. – spolu 85 ľudí. Na slávnosť zobrali 8 sudov kvalitného a lahodného vrábeľského vína. (Trubíni, 2001)
Použitá literatúra a pramene:
BÁTORA, J. - STRIEŠKA, J.: Nevidzany 1113-1993. Nitra 1993.
DRAHOŠOVÁ, Š.: Čifáre. Obec Čifáre 2009.
KAZIMÍR, Š.: Pestovanie viniča a produkcia vína na Slovensku v minulosti. Bratislava 1986
KURCSOVÁ, M. E.: Veľký Cetín. Vydavateľstvo KT Bratislava 1999.
PIUS, M.: Nemčiňany v premenách času. Tlmače 2009.
SPIEZ, A. - WATZKA. J.: Poddaní v Tekove v 18. storočí. Bratislava 1966.
TRUBÍNI, J. - MARKO, M.: Vráble na prelome tisícročí. Vydavateľstvo LiečReh Gúth Bratislava 2001.
MV SR, Štátny archív v Ivanke pri Nitre, Tekovská župa, podž. administratíva, 1897/VI/166 a Kongregačné písomnosti Tekovskej župy
ilustrácie sú použité z internetu
Ďalšia miera, ktorá sa používala v minulosti vo vinohradoch, bol tzv. okov. Jeden okov – 64 holieb - čo bolo približne 54,3 litrov. Tak napríklad v roku 1602 sa v Nemčiňanoch urodilo 40 okovov vína, v tom istom roku sa v Hornom Ohaji urodilo 250 okovov vína a v Mochovciach až 852 okovov. V roku 1617 sa v Nevidzanoch urodilo 212 okovov v Mochovciach 385. O rok neskôr v Nevidzanoch 73 okovov, v Mochovciach iba 32 okovov. Aj z uvedeného vidno, že pestovaniu vínnej révy nepriali nepokoje a vojny.
V roku 1632 v Mankovciach zobrali opustenú poddanskú pôdu zemania. V tom istom roku vysadili vinohrady, ktoré však niekoľko rokov po sebe nezarodili. V kanonickej vizitácii obce Čifáre z roku 1647 sa dočítame, že farnosti patrí istá lúka zo šiestich viníc Čifárčanov. Vinice však boli vo veľmi dezolátnom stave. V roku 1674 sa čifárske vinice vo vizitácii uvádzajú ako zničené. To už však na našom území vyčíňali Turci.
Z daňových súpisov z roku 1664-1665 sa dozvedáme, že Turkom sa okrem iných daní platila aj tzv. daň od sudov a daň z muštu. V Deftere z roku 1570 sa uvádza, že obec Dyčka platila 400 akčí za mušt z vinohradov a mesto Vráble platilo 312 akčí. V roku 1553 Vráble platili 30 akčí za mušt, a za Dyčku sa platilo 22 akčí.
Daňový súpis z roku 1696 po odchode Turkov zaznamenal slabú úrodu hrozna. Roku 1714 boli vo Vrábľoch len dva hektáre viníc. V nasledujúcich rokoch 1746 – 12 ha, roku 1763 – 17 ha vinohradov. Roku 1715 zostali vinice neobrobené. Ľudia ich postupne klčovali a pôda bola premenená na pasienky. Koncom 17. storočia dochádza v Tekovskej župe k poklesu úrodnosti, a preto mali obyvatelia Tekova menší záujem o dorábanie vinohradov. Ďalším problémom bolo, že obyvatelia Tekova nemali dostatok sena, a tiež preto premieňali vinohrady na pasienky, lúky alebo oráčinu.
Avšak v roku 1715 napríklad vysadili Čifárčania nové vinohrady nad obcou. Možno to Čifárčania urobili aj z vypočítavosti, pretože ak po tureckej vojne niekto vysadil nový vinohrad, bol oslobodený od daní, ktoré by inak musel platiť cirkvi či zemepánom.
V roku 1715 mali čifárske vinohrady 35 kopáčov viníc, o päť rokov neskôr už 48 kopáčov. V roku 1746 vybudovali obyvatelia Čifár takmer dva hektáre viníc pri osade Pata. Domnievame sa, že pred týmto rokom musel nastať prudký nárast pestovania viniča, pretože v samotnej dedine Čifáre bolo evidovaných cez 325 kopáčov. V roku 1763 počet kopáčov klesol na 281, ale za panovania nášho kráľa Jozefa II. v roku 1786 už bolo v Čifároch 336 kopáčov. (Drahošová, 2009)
V roku 1715 sa v súpise píše o likvidácii vinohradov v Dolnom Ohaji, Pozbe, Hornom Piali a na Lóte (dnes Veľké Lovce), počas panovania Jozefa II. (1763) v Dolnom Ohaji bola vinica znova založená. V Malom Ohaji je udaná o veľkosti 100 kopáčov a vo Veľkom Ohaji na 142 kopáčov. (Špiez, Watzka, 1966) V roku 1720 v obci Kňažice bolo evidovaných 6 kopáčov, v roku 1738 až 19 kopáčov.
Veľký Cetín mal 980 kopáčov, čo zodpovedalo veľkému vinohradu. Pre zaujímavosť uvádzam, že Čechynce mali 700, Vráble 290 a Vinodol 230 kopáčov. (Kurcová, 1999)
V 18. storočí boli v Nevidzanoch vinohrady o rozlohe 71 kopáčov. Z výnosu bola povinnosť odviesť deviatok a desiatok zemepánovi a cirkvi. Pre porovnanie: v roku 1715 v Červenom Hrádku boli vinohrady na ploche 2 kopáčov a v roku 1720 na ploche 4 kopáčov vinohradov. V Nemčiňanoch v roku 1715 bolo 10 kopáčov, v roku 1720 iba 7 kopáčov a v roku 1769 – 22 kopáčov. V Hornom Ohaji to bola plocha až 552 kopáčov vinohradov a v Mochovciach v roku 1746 – 200 kopáčov. (Bátora, Strieška, 1993)
O chýrnych vínach z požitavskej doliny sa z času na čas dozvedeli aj na najvyšších miestach. Tak napríklad na vysviacke arcibiskupa grófa Mikuláša Csákyho roku 1752 sa za Vrábeľskú arcibiskupskú stolicu predialistov zúčastnili palatín Ján Tolvay, podžupan Karol Majténi, pomocní dôstojníci Mérej, Akáč atď. – spolu 85 ľudí. Na slávnosť zobrali 8 sudov kvalitného a lahodného vrábeľského vína. (Trubíni, 2001)
Obraté hrozno s...
Hostina po ober...
Starý hajloch n...
Pohľad z čifárs...
Hajlochy na máň...
Použitá literatúra a pramene:
BÁTORA, J. - STRIEŠKA, J.: Nevidzany 1113-1993. Nitra 1993.
DRAHOŠOVÁ, Š.: Čifáre. Obec Čifáre 2009.
KAZIMÍR, Š.: Pestovanie viniča a produkcia vína na Slovensku v minulosti. Bratislava 1986
KURCSOVÁ, M. E.: Veľký Cetín. Vydavateľstvo KT Bratislava 1999.
PIUS, M.: Nemčiňany v premenách času. Tlmače 2009.
SPIEZ, A. - WATZKA. J.: Poddaní v Tekove v 18. storočí. Bratislava 1966.
TRUBÍNI, J. - MARKO, M.: Vráble na prelome tisícročí. Vydavateľstvo LiečReh Gúth Bratislava 2001.
MV SR, Štátny archív v Ivanke pri Nitre, Tekovská župa, podž. administratíva, 1897/VI/166 a Kongregačné písomnosti Tekovskej župy
ilustrácie sú použité z internetu
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43