História vinohradníctva v Požitaví (4. časť)
V predchádzajúcich častiach o vinohradníctve sme si rozprávali o tom, ako sa v čase Nitrianskeho kniežatstva víno postupne dostávalo do bežného života, ako náš panovník Svätopluk poslal do Čiech obrovský sud s vínom, o stave vinohradov v tureckých vojnách, o počte kopáčov, ale aj o tom, aké druhy hrozna sa v tom ktorom období u nás pestovali. V poslednej, štvrtej časti, si povieme o nešťastnom 19. storočí, keď vinohrady napadla fyloxéra.
Ak porovnáme množstvo dorobeného vína v roku 1726 v bývalom okrese Vráble, zistíme, že najviac vín dorobili v Telinciach (89 ¼ okovu), Radave (83 ½) , Plavých Vozokanoch (78), Čifároch (69), Vrábľoch (54 ½) okovu. (Drahošová, 1999)
V roku 1769 bolo v Nemčiňanoch 84,5 kopáča. Z nemčinianskych viníc sa odovzdával desiatok cirkevnej vrchnosti, z čoho sa 16-ta časť vydelila pre miestneho farára. (Pius, 2009) Rozloha Mankoveckých vinohradov v roku 1764 dosiahla 69 kopáčov.
V roku 1776 vinohrady počas tuhej zimy v Požitaví vymrzli (podobne aj v roku 1929). V roku 1866, konkrétne z 23. na 24. mája zamrzli vinice, prišiel oneskorený mráz a neskôr sucho. Postihnuté obce boli od Horného Ohaja, cez Vráble, Maňu, Trávnicu až po Dolný Ohaj a Bešeňov.
V roku 1864 sa v Čifároch obrábali vinice o veľkosti 214 kopáčov, na jedného kopáča pripadlo 200 m2 siah, t.j. dnešných cca 800 m2 alebo 8 árov, celkove 1712 árov. Priemerná úroda na Požitaví v jednej väčšej obci sa pohybovala okolo 134 viedenských okovov, 1 okov predstavoval cca 54 litrov, t.j. 7236 litrov. Obyvatelia jednej obce spotrebovali 2700 litrov a na obchodné účely mohli využívať 4536 litrov.
Koncom 19. storočia sa stala veľkým postrachom vinohradníkov choroba fyloxéra viničová. Malé vošky napádali korene a spôsobovali ich vyhynutie. Prvé správy o jej výskyte v Uhorsku sú z roku 1874. V našej oblasti sa najviac rozšírila v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 19. storočia. Išlo skutočne o pohromu, keď si uvedomíme, koľko roboty je okolo vinice celý rok a dopestovanie novorodiacich koreňov trvá 4-5 rokov. Uhorské ministerstvo vnútra vyhlasovalo v jednotlivých dedinách a ich viniciach, kde zaregistrovali jej výskyt, prísnu karanténu, pretože sa šírila náradím, odevom, alebo prostredníctvom rozmnožovania z chorých prútov. Všetky napadnuté korene sa museli vyklčovať.
Pôda zrigolovať, vystriekať sírouhlíkom a vysadiť nové štepy na odolných amerických podpníkoch. V roku 1892 v Tekovskej župe úradne evidovali fyloxéru v 42 obciach. Upadal obchod s vínom, kúpiť dobré víno bol veľký problém. Vynaliezaví jednotlivci však dokázali vyrobiť také víno „ktoré hrozno ani nevidelo“. Preto museli chodiť do krčiem na kontroly vínni inšpektori. Na druhej strane veľmi vzrástol obchod s pálenkou. V celom Uhorskom súpise obcí z roku 1896, v ktorých úradne stanovili fyloxéru, sa nachádza 47 tekovských obcí, okrem Čífár aj susedné obce Mochovce, Tajná, Veľký Ďur, Tehla, Vráble. Pozostatkom tohto obdobia v čifárskych viniciach je ešte aj dnes zelená alebo zlatožltá odroda samorodého Otela, alebo podpníkové odrody Rupestris mortikola a niektoré druhy Ripárií. Obnovu viníc sťažoval nedostatok financií vinohradníkov na zakúpenie nových štepov, aj keď štát daroval chudobným časť štepov zadarmo. Mnohí z nich nedoceňovali nebezpečenstvo, vyčkávali a korene včas nevyklčovali, preto sa predlžoval čas obnovy viníc.
Ochranou viniča proti fyloxére sa okrem pravidelných postrekov stalo štepenie, ktoré malo pôvodne šľachtiteľský význam. V ľudovom vinohradníctve bolo známe pôvodne „zelené“ a „drevené“ štepenie a v oboch prípadoch šlo o zmenu vysadeného viniča (Slovensko – ľud II.)
Použitá literatúra a pramene:
DRAHOŠOVÁ, Š.: Čifáre. Obec Čifáre 2009.
PIUS, M.: Nemčiňany v premenách času. Tlmače 2009.
kol. autorov.: Slovensko – Ľud II. Obzor Bratislava 1975.
SPIEZ, A. - WATZKA. J.: Poddaní v Tekove v 18. storočí. Bratislava 1966.
MV SR, Štátny archív v Ivanke pri Nitre, Tekovská župa, podž. administratíva, 1897/VI/166 a Kongregačné písomnosti Tekovskej župy
foto: archív Vinárstvo Topoľčianky a ostatné ilustrácie sú použité z internetu
©
Ľuboš Trubíni
26. júl 2010
Ak porovnáme množstvo dorobeného vína v roku 1726 v bývalom okrese Vráble, zistíme, že najviac vín dorobili v Telinciach (89 ¼ okovu), Radave (83 ½) , Plavých Vozokanoch (78), Čifároch (69), Vrábľoch (54 ½) okovu. (Drahošová, 1999)
V roku 1769 bolo v Nemčiňanoch 84,5 kopáča. Z nemčinianskych viníc sa odovzdával desiatok cirkevnej vrchnosti, z čoho sa 16-ta časť vydelila pre miestneho farára. (Pius, 2009) Rozloha Mankoveckých vinohradov v roku 1764 dosiahla 69 kopáčov.
V roku 1776 vinohrady počas tuhej zimy v Požitaví vymrzli (podobne aj v roku 1929). V roku 1866, konkrétne z 23. na 24. mája zamrzli vinice, prišiel oneskorený mráz a neskôr sucho. Postihnuté obce boli od Horného Ohaja, cez Vráble, Maňu, Trávnicu až po Dolný Ohaj a Bešeňov.
V roku 1864 sa v Čifároch obrábali vinice o veľkosti 214 kopáčov, na jedného kopáča pripadlo 200 m2 siah, t.j. dnešných cca 800 m2 alebo 8 árov, celkove 1712 árov. Priemerná úroda na Požitaví v jednej väčšej obci sa pohybovala okolo 134 viedenských okovov, 1 okov predstavoval cca 54 litrov, t.j. 7236 litrov. Obyvatelia jednej obce spotrebovali 2700 litrov a na obchodné účely mohli využívať 4536 litrov.
Koncom 19. storočia sa stala veľkým postrachom vinohradníkov choroba fyloxéra viničová. Malé vošky napádali korene a spôsobovali ich vyhynutie. Prvé správy o jej výskyte v Uhorsku sú z roku 1874. V našej oblasti sa najviac rozšírila v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 19. storočia. Išlo skutočne o pohromu, keď si uvedomíme, koľko roboty je okolo vinice celý rok a dopestovanie novorodiacich koreňov trvá 4-5 rokov. Uhorské ministerstvo vnútra vyhlasovalo v jednotlivých dedinách a ich viniciach, kde zaregistrovali jej výskyt, prísnu karanténu, pretože sa šírila náradím, odevom, alebo prostredníctvom rozmnožovania z chorých prútov. Všetky napadnuté korene sa museli vyklčovať.
Pôda zrigolovať, vystriekať sírouhlíkom a vysadiť nové štepy na odolných amerických podpníkoch. V roku 1892 v Tekovskej župe úradne evidovali fyloxéru v 42 obciach. Upadal obchod s vínom, kúpiť dobré víno bol veľký problém. Vynaliezaví jednotlivci však dokázali vyrobiť také víno „ktoré hrozno ani nevidelo“. Preto museli chodiť do krčiem na kontroly vínni inšpektori. Na druhej strane veľmi vzrástol obchod s pálenkou. V celom Uhorskom súpise obcí z roku 1896, v ktorých úradne stanovili fyloxéru, sa nachádza 47 tekovských obcí, okrem Čífár aj susedné obce Mochovce, Tajná, Veľký Ďur, Tehla, Vráble. Pozostatkom tohto obdobia v čifárskych viniciach je ešte aj dnes zelená alebo zlatožltá odroda samorodého Otela, alebo podpníkové odrody Rupestris mortikola a niektoré druhy Ripárií. Obnovu viníc sťažoval nedostatok financií vinohradníkov na zakúpenie nových štepov, aj keď štát daroval chudobným časť štepov zadarmo. Mnohí z nich nedoceňovali nebezpečenstvo, vyčkávali a korene včas nevyklčovali, preto sa predlžoval čas obnovy viníc.
Ochranou viniča proti fyloxére sa okrem pravidelných postrekov stalo štepenie, ktoré malo pôvodne šľachtiteľský význam. V ľudovom vinohradníctve bolo známe pôvodne „zelené“ a „drevené“ štepenie a v oboch prípadoch šlo o zmenu vysadeného viniča (Slovensko – ľud II.)
Toto je už nová...
zber úrody hroz...
šliapanie hrozn...
koštovka muštu
Použitá literatúra a pramene:
DRAHOŠOVÁ, Š.: Čifáre. Obec Čifáre 2009.
PIUS, M.: Nemčiňany v premenách času. Tlmače 2009.
kol. autorov.: Slovensko – Ľud II. Obzor Bratislava 1975.
SPIEZ, A. - WATZKA. J.: Poddaní v Tekove v 18. storočí. Bratislava 1966.
MV SR, Štátny archív v Ivanke pri Nitre, Tekovská župa, podž. administratíva, 1897/VI/166 a Kongregačné písomnosti Tekovskej župy
foto: archív Vinárstvo Topoľčianky a ostatné ilustrácie sú použité z internetu
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43