Kto dal postaviť románsky kostolík v Chyndiciach

V roku 1990 sa Chyndičania pustili do opravy kostola. Rozhodli sa otĺcť starú omietku a nahodiť novú. Aj sa kde-tu objavovali náznaky akýchsi kresieb, ale neprikladali im dôležitosť. No objavili sa i pamiatkári a práce zastavili. Ukázalo sa, že Chyndický kostolík je starší, ako by ktokoľvek očakával. Archívny výskum bol celkom jasný, udal hornú hranicu, kedy mohol byť kostol postavený, a vec bola zdanlivo uzavretá. Listina z roku 1234 vraj spomína Chyndice a „jej kostol“, no podľa interpretácie listiny Richardom Marsinom (1) tým spomínaným kostolom bol celkom iste kostol Hronskobeňadický. Podarí sa nám zistiť, kedy potom a snáď aj kto postavil kostol v Chyndiciach?

Náznaky stavby boli celkom jasné: kostol bude z obdobia románskeho. L. Némethy v Schematizme farností zachytáva podľa vizitácie z roku 1755, že pri prestavbe kostola (1735-50) bol starý kostol vo veľmi zlom stave, že hlavne veža, priečelie a predsieň boli veľmi zničené (2). Ale potešujúcou správou bolo, že zo starého kostola zostalo sanktuárium. Pri výskumných prácach sa pod omietkou na južnej strane objavilo úzke polkruhovo zakončené okno, ktoré osvetlovalo svätyňu. O niekoľko metrov ďalej a o niekoľko dní neskôr sa úkázal na južnej strane aj portál so vstupným prahom z ružového mramoru. Výskum bol úspešný. Z predpokladanej zachovanej svätyne sa zrazu vynorila takmer celá stavba pôvodného kostola. Svätyňa v tvare apsidy bola ozdobená plastickými polkruhovými arkádami, ktoré však boli zachované a viditeľné aj pred výskumom. Hoci sa tu objav ukázal jedinečný, stavba až taká jedinečná nebola. Ruiny celkom podobnej stavby s torzami obvodového muriva stáli ešte v roku 1960 v údolí za obcou Petrovce na Gemeri (v okrese Rimavská Sobota). Tiež s 13-timi arkádami a tiež datovanej do druhej štvrtiny 13. storočia. (3) Bola to čistá náhoda, či celkom istý zámer, že v rovnakom období vyrástli rovnaké kostolíky na dosť vzdialených územiach? Náhoda asi nie. Musel tam byť niekto, kto by stál za tými rovnakými stavbami. Kto bol teda tou osobou, ktorá iniciovala výstavbu kostola pre Chyndice a tiež pre Petrovce? Je vlastne možné nájsť človeka, ktorý by pred 700-800 rokmi bol styčným bodom oboch obcí?

Fulcusovi z Ludaníc utiekli sluhovia a slúžky. Kdesi sa museli skrývať a ktosi ich teda aj musel vyhľadať. Ako najvhodnejší sa v tom čase ukázal farár, ktorý ľudí poznal. Ostrihomská kapitula teda poverila farára z Chyndíc, aby týchto sluhov vyhľadal. Bolo to niekedy medzi rokmi 1270-90. (4) Čo to má však spoločné s našim človekom? Snáď len toľko, že keď v Chyndiciach už vtedy farár bol, musel mať tým pádom aj farnosť a farnosť musela mať aj svoj kostol. Farár ale zrejme tým naším človekom nebol, lebo hoci by sa zdalo byť prijateľné, že bol predtým alebo potom aj farárom v Petrovciach a prizval tých istých stavebníkov, no zriadenie farnosti a kostola predsa len nebolo úlohou farára, ale vlastníka pôdy či osady. Nájdeme toho vlatníka, ktorý by stál za stavbami týchto kostolov?

Listiny hovoria, že Chyndická zem v roku 1234 patrila spoločne kráľovým dvorníkom - rybárom a výrobcom sietí. Že by si sami postavili kostolík? Síce nebolo zvyčajné, aby si dvorníci stavali kostol, ale čo by mali spoločné, aj keby sme to pripustili, s Petrovcami? Asi nič. Poďme ale ďalej. V roku 1268 už zem týchto dvorníkov spolu s dvomi poplužiami zeme dvorníkov v Haršanoch dostáva banský župan Ondrej, syn Ivánku (zakladateľ rodu Forgács). (5) Ale Ondrej mal aj iné starosti. Od roku 1253 do roku 1270 staval totiž kamenný hrad na vrchu Dyun nad Gýmešom. Žeby sa pustil aj do stavby kostola? Odborníkov mal na novom hrade a nových ľudí v Chyndiciach tiež, ktorým chcel zabezpečiť pravidelné bohoslužby, čiže nič nemožné. Ale čo by ho spájalo s Petrovcami? Väčšia časť zeme v Haršanoch bola ešte v kráľových rukách. Ale v roku 1274 šesť popluží z nej kráľ daroval svojmu klerikovi Jánovi, synovi župana Ondreja. (6) Toho istého Ondreja, ktorý už vlastnil okolitú pôdu (okrem inej) aj v Haršanoch, Chyndiciach a dedične aj v Slepčanoch. Tak sa prevládajúci podiel vlastníctva rodu Forgács len zväčšoval. Prečo by teda nepostavil Ondrej kostol pre svojich ľudí, ak tam ešte nestál? Ale popritom čo mal Ondrej spoločné s Petrovcami? Zdá sa, že otázok je viac, ako odpovedí, ale každá dobre položená otázka, nám dá aj jasnejšiu odpoveď. Ján, syn župana Ondreja, neskorší kaločský arcibiskup, zaujímal dobré postavenie. Už v roku 1274 bol doktorom práva, rok predtým sa stal Budaiským prepoštom a v čase donácie bol aj gemerským archidiakonom. (7) Z toho už nie je ťažké nájsť súvislosť medzi kostolíkom na Gemere a kostolíkom v Chyndiciach. Ich spojivom bol iste Ondrejov syn Ján. Môžeme hypoteticky predpokladať, že banský župan Ondrej, keď dostal v roku 1268 zem v Chyndiciach, začal aj so stavbou kostola (možno až po dokončení svojho hradu v roku 1270). Či začal od základov, alebo či už na jeho mieste stál predtým starší kostolík, no vtedy iste zničený Tatármi, zatiaľ nevieme. V neskorších rokoch bol snáď práve Ondrejov syn Ján nositeľom myšlienky a možno aj sprostredkovateľom tých istých odborníkov pre kostolík v Petrovciach. Ešte je mnoho otázok nevyslovených a mnoho odpovedí ukrytých. Isté však je, že kostolík v Chyndiciach stojí.

Poznámy a vysvetlivky:
(1) MARSINA, Richard: Listina z roku 1234 na Slepčany. in V kráľovstve svätého Štefana. Bratislava: 2003. s. 122 – 123.
(2) NÉMETHY DE EADEM, Ludovicus: Series parochiarum et parochorum Archi-dioecesis Strigoniensis. Ostrihom: Typis Gustáv Buzárovits. 1894. s. 178.
(3) Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody: Súpis pamiatok na slovensku. Zväzok druhý. Bratislava: Obzor, 1968.
(4) DL 66067. Diplomatikai levéltár. Családi levéltárak. Balassa család. www.arcanum.hu/mol/.
(5) A. Ch. 1268. Bela IV. Rex Hung. super donatione Hynd et Harsan Andreae Comiti de Bana privilegiales elargitur. . in Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis. www.arcanum. hu/mol/.
(6) A. Ch. 1274. Idem Ladislaus Joanni, A. Diacono Gömöriensi, terram retiferorum suorum, Harsan dictam, in praemium servitiorum confert. . in Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis. www.arcanum. hu/mol/.
(7) A magyar katolikus lexikon. www.lexikon.katolikus.hu/.

Kostolík v Petr...