O muflónoch grófa Karola Forgácha

V pohorí Tribeč sa nachádzalo viac dobre obhospodarovaných poľovných revírov, ale najznámejší bol práve v Jelenci, ktorý je medzinárodne evidovaný pod menom Gýmeš. Revír mal rozlohu 9.600 ha. Nachádzal sa medzi obcami Jelenec a Kostoľany pod Tribečom,okolo gýmešského hradného vrchu. Dôraz sa kládol predovšetkým na chov veľkejzveri. Už koncom 18. storočia tu existovala danielia zvernica, ktorá sa spomína i v roku1834 a v roku 1854 z nej vypustili 14 jedincov, čo sa považuje za prvý voľný chov tejtozveri na našom území a pravdepodobne i v strednej Európe.

So zveľaďovaním začal gróf Karol III. Forgách v roku 1848, keď zdedil majetok. Celý život zasvätil zveľaďovaniu poľovnej zveri v tomto pohorí. Dovtedy sa tu evidovala iba srnčiazver. Po dohode s grófom Apponyim z Oponíc v roku 1854 vypustil Apponyi 2 diviaky a 4diviačice, a Forgách 14 danielov. Forgáchova neúnavná systematická chovateľská prácaprinášala svoje výsledky v stavoch zveri. V roku 1862 vybudoval zvernicu pre jelene –vypustenie 61 jedincov v roku 1878 tvorilo základ v celom Tribeči, v roku 1865 vybudovalnovú zvernicu pre daniele a vrcholom bolo vybudovanie zvernice pre muflónov v roku1868 a ich následné vypustenie do voľnej prírody. Danielia zver bola za života KarolaIII. Forgácha na dobrej úrovni, ale po jeho smrti nastal kvalitatívny a kvantitatívny úpadok,no i napriek tomu sa zver rozšírila do susedných revírov. V období rokov 1856 – 1906 sav jelenskom revíri ulovilo 730 danielov, z ktorých sám Forgách ulovil 450. Celú zvernicudefinitívne zrušili v roku 1882.

Keď sa však Forgáchovcom zunoval lov jelenej a srnčej zveri, Karol III. Forgách začal v roku 1868 na majetku v Jelenci chovať čistokrvnú korzickú zver - muflóna hôrneho (Ovis musimor). Svojou prácou sa sústredil na záchranu poľovnej zveri a oživenie prírody. V tom čase ich introdukcia a teda chov vo voľnej prírode nebol známy, a práve Karol III. Forgách je jedným z prvých priekopníkov v tomto smere. Zvernice chápal iba ako prechodné zariadenie na aklimatizáciu zveri, ktorá až potom bola vypúšťaná do voľnej prírody.Forgách sa v roku 1868 obrátil na ZOO vo Frankfurte a v Bruseli, kde z každej získaljeden pár. Z Frankfurtu odkúpil v roku 1871 dvoch muflónov a tri muflónice. Zver umiestnildo svojej aklimatizačnej zvernice v Jelenci. V 240-hektárovom zverinci sa muflónovi dobredarilo.

Onedlho, keď zver prestala byť odkázaná na zvýšenú starostlivosť, vypustili ju do 720-hektárovej zvernice pod hradom. Išlo o vhodný biotop so zmiešanými lesmi, lúkami askalnými útvarmi. Zver dobre znášala i zimné obdobie, nezaznamenali žiadny úhyn.V roku 1880 bol ich počet vyše 100 jedincov. Za niekoľko rokov ich bolo toľko, že grófForgách sa rozhodol zrušiť ohradu a vypustiť svoje čriedy do voľnej prírody. Bolo to 10.mája 1883, keď sa okolo sto kusov muflónej zveri ocitlo vo voľnej prírode európskej pevniny.Forgách bol predvídavý a pre prípad sa poistil, keď v tzv. muflónej záhrade,s rozlohou 107 ha nechal 40 muflónic a 10 muflónov.

Po vypustení poslal Forgách majiteľom susedných revírov listy s takouto výzvou: „Keďže podľa môjho vedomia sa v Uhorsku okrem mňa chovom muflónej zveri nikto nezaoberá, na základe 15-ročných skúsenostímôžem vyhlásiť, že táto zver veľmi dobre znáša i extrémne teplotné zmeny, bez toho, žeby to malo negatívne výsledky na jej vývoj. Po konštatovaní tejto skutočnosti nepochybujem,že jej rozmnoženie a rozšírenie bude úspešné, ak vážení susedia, majitelia lesnýchrevírov zakážu na čas troch rokov odstrel tejto zveri vo svojich revíroch. Takto sa podaríi vďaka Vašej účasti udomácniť nový druh poľovnej zveri, ktorá sa okrem Grécka a južnejčasti Talianska v Európe nikde vo voľnej prírode nevyskytuje“.

Postupné rozšírenie tohto druhu malo za následok, že ho v roku 1889 uhorský snem zaradil medzi lovnú zver, kde Forgách sám navrhol dobu ochrany a lovu.Muflónmi z Tribeča zazverovali rôzne revíry. V roku 1890 revíry v Stupave, Malackácha Lozorne, kde sa na chove podielali Károlyiovci a Pálffyovci. Z týchto revírov zazverilicelé územie Malých Karpát. S ďalším chovom začal v Betliari gróf Andrássy v roku 1899.

Na Slovensku sa muflón vyskytuje na území, ktoré z južnej strany kopíruje hlavný hrebeň Malých Karpát, cez Považský Inovec, Tribeč, Vtáčnik, Slovenské rudohorie až poVihorlat. Najsevernejším miestom, kde muflóny žijú, sú Strážovské vrchy. Manínska tiesňavaa Súľov im vyhovujú najmä kvôli skalnatému terénu, ktorý sa dosť podobá na horyostrovov v Stredozemnom mori.

Forgáchovci, a určite nielen oni, považovali muflónov za niečo výnimočné. Zachované archívne dokumenty z neskoršieho obdobia nám dokazujú, že tento druh bol niečim vyhľadávaným a dokladá to aj tento:V Gýmeši 29. XI. 1937Veľavážený pán vrchný radca !S odvolaním na pozvanie pána Grófa Blažeja Forgácha na odstrel 1 kusu muflónav roku 1935, dovolujem Vás uctive pozvať zase do Gýmeša. Pritom musím Vám podotknúť,že všetke 3 naše revíry sú v prenájmu a preto uctive žiadam, aby Váš zájezd boluskutočnený do Vianoc, kedy nájomci tu nebudú. Dúfam, že teraz počasie bude lepšie aiste sa Vám podarí složiť tu našu špeciálnu zver.Som s výrazom dokonalej úcty a úprimným „Lovu zdar“.

O prispôsobení sa muflóna tunajším podmienkam, svedčí aj úlovok z konca druhej svetovej vojny pod Tribečom s kapitálnymi rohmi vyše 70 cm. Aj dobrý znalec a milovník tejto zveri T. Thuróczy potvrdzoval, že máme na Slovensku najlepších baranov v Európe. Introdukcia tohto cudzokrajinného druhu v našich podmienkach, sa vydarila.Muflón hôrny dnes do slovenských lesov patrí, rovnako ako pôvodné druhy. Dnes sa vslovenských lesoch pohybuje viac ako štyritisíc muflónov.

Poďakovanie

Ďakujeme profesionálnym fotografom: Stanislavovi Harvančíkovi, za láskavé povolenie uverejniť fotografie muflóna lesného. Takisto ďakujeme za láskavé povolenie uverejniť fotografiu muflóna lesného Matinovi Šabíkovi.