Pálenice a pálenky

Výroba pálenky bola na území Slovenska známa už v 12. storočí. Vyrábala sa prevažne z vína, od 15. storočia najmä z obilnín a ovocných štiav. Od 16. storočia vzrástla produkcia pálenky najmä v šľachtických páleniciach a v mestách, ale aj v poddanských mestečkách a na dedinách. Ako uvádza Rastislava Stoličná, bola výhodným obchodným artiklom. V 1. polovici 18. storočia sa zakladali prvé manufaktúry na výrobu liehu. V 30. rokoch 19. storočia sa na pálenie začali využívať aj zemiaky, ktoré sa na tento účel pestovali na veľkých výmerách, často na úkor konzumných sort. Negatívne sa to prejavilo najmä v čase hladomorov.

V časoch Tureckých vojen sa ľud naučil páliť pálenku z obilia, čo dospelo do takého štádia, že napríklad vrchnosť z Kremnice v roku 1580 žiadala od kráľa zákaz pálenia a v roku 1583 zákaz varenia piva. Pozrime sa však ako to vyzeralo na Požitaví.

V obci Červený Hrádok v roku 1714 žilo 45 rodín, tieto rodiny chovali 8 volov, 15 koní, 3 dojnice, 10 oviec, 28 ošípaných a 2 včelstvá. Už vtedy tu stál pivovar a pálenku varili v dvoch kotloch. V kráľovskom meste Nitre  v roku 1752 mešťania mali 13 kotlíkov na pálenie pálenky. V každej obecnej krčme sa čapovalo pivo, víno a nechýbala pálenka. Tak ako aj dnes, niektorí pili do úplného pomútenia hlavy, niektorí pálenku pili len príležitostne. Tak napríklad artikuly čižmárov v Novej Bani kládli veľký dôraz na mravný život tovarišov, okrem iného: "V krčme mohol tovariš vypiť iba 4 dcl pálenky, aj to iba postojačky, nesmel si sadnút, ba ani tancovať."

Medzi najstaršie požitavské liehovary patria:

rok 1878 - Mlyňany (dnes Tesárske Mlyňany), majiteľkou pálenice bola Antónia Ambrozy-Migazzyová, nájomcom bol Ladislav Grossmann.

rok 1894 - Dolný Ohaj, majiteľom pálenice bol Roľnícky družstevný liehovar a škrobáreň v Dolnom Ohaji, predsedom bol Gerolf Baer

rok 1897 - Vráble,  pálenica založená veľkostatkárom Viliamom Schickom, neskôr sa predsedom spomína vrábeľský richtár Vladimír Velecký, pálenica niesla názov: "Liehovar Vráble".

Advokát a etnograf Ján Čaplovič napísal v roku 1823 vo svojom diele "Etnografia Slovákov v Uhorsku" o pálenke nasledovné: "Pálenku pália takmer v každom dome, aspoň väčšina Slovákov, a vedia to veľmi dobre. Dve štvrtky zrna (žita) a štvrtku ovsa treba dať sladovať do kotla. Z toho sa dostane asi 80 holbí takzvanej vuodky (slavónskej ordinárnej pálenky). Štyri súdky vuodky treba napokon odrazu vyliať do kotla, vyčistiť a vznikne 18-24 holbí dosť tuhého nápoja."

Ďalej Ján Čaplovič uvádza: "V Trenčianskej stolici sa páli mnoho slivovice, pálenky zo slivák. Pre najbiednejších ľudí z tejto stolice nie je bezvýznamná ani borievka (juniperus), ktorej bobuľky, keď dozrejú, zbiera veľa tisíc rúk. Zberatelia, zväčša sedliacke dievčatá, si samy varia z nich nápoj, alebo ich na merice predávajú Židom, ktorí z nich potom pália silný nápoj zvaný borovička. V jeseni a v zime nosia chlapi a ženy na chrbtoch túto pálenku na predaj do susedných stolíc - Nitrianskej, Tekovskej a Prešporskej."

Najčastejšie ľudia pálili hrušky alebo slivky. Vypáliť alkohol sa však dá z rôzneho ovocia, ktoré obsahuje cukor a je schopné kvasiť.  Čím viac cukru, tým viac destilátu sa dá z neho získať. Len pre ilustráciu: na vypálenie jedného litra pálenky je treba asi 17 kg hrušiek, 16 kg jabĺk alebo 13 kg sliviek.

No skutočnou delikatesou páleníc sú plody oskoruše. Kedysi tento strom rástol na poliach Požitavia. Dnes je vzácnosťou. Hlavným dôvodom vysokej ceny pálenky z oskoruše je veľmi dobrá chuť, nesmierná vzácnosť stromu a ťažkosti s jeho rozmnožovaním. U nás rastie hlavne v južnej časti Slovenska, v teplých oblastiach. Hlavným problémom je skutočnosť, že strom musí mať aspoň 30 rokov, kým začne rodiť.

Použitá literatúra a pramene:

Čaplovič, Ján: Etnografia Slovákov v Uhorsku. 1997, str. 149
Stoličná, Rastislava.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.
Pour, Ivan: Lihovarská ročenka 1937, SEZNAM ZEMĚDĚLSKÝCH LIHOVARŮ REPUBLIKY ČESKOSLOVENSKÉ
www.atlas.sk: Výroba domácej pálenky je alchýmia i koníček, 11.10.2005
www.pohronskemuzeum.sk: Z dejín remeselnej výroby a služieb v Novej Bani

Súvisiace články: Jarabina oskorušová na Požitaví

Vzhľad liehovar...

Pálenica v 17. ...