Pikantná história
V histórii sa vyskytujú činy, o ktorých sa príliš veľa nehovorí, pretože rozprávajú o slabých stránkach ľudí. Jednou z temných stránok histórie stredovekého človeka boli napríklad únosy žien.
Za pohanských čias boli častým zvykom únosy neviest, najmä vtedy, ak ženích nemal z čoho vyplatiť otca nevesty. V predkresťanskej histórii bolo zvykom, že mal muž niekoľko žien. Príkladom môže byť franský kupec Samo, ktorý mal 12 manželiek. Neskôr, v 13. storočí, si uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky podľa kumánskeho zvyku, priviedol svoje tri ženy, a tak spôsobil zármutok svojej manželke Izabele z Anjou.
Po aplikovaní kresťanského práva boli únosy a cudzoložstvo prísne trestané, napríklad už v známom najstaršom slovanskom právnom spise Zakon sudnyj ľjudem sa píše, že za súlož s otrokyňou sa smilník musí postiť sedem rokov a vinníčka bude predaná do cudziny.
V archívoch sa dodnes nachádza niekoľko listín, v ktorých boli zaznamenané rôzne súdne spory o únosoch žien, ich prepadnutiach či vraždách. Tak napríklad v roku 1395 prepadli istí Juraj a Andrej z Neveríc jedného poddaného obyvateľa Jovky (stará osada nad Novou Vsou nad Žitavou), ktorý išiel na hrad Gýmeš. Okrem toho, že mu vzali 8 zlatých, šaty a ďalšie osobné veci, uniesli mu jeho ženu, ktorú potom uväznili v Jurajovom dome. (Sokolovský, 2002) Žiaľ nevieme ako tento spor skončil.
Oveľa horšie dopadla istá slúžka Anna, ktorá slúžila u šľachtica Gregora z Topoľčianok. V roku 1413 už spomínaná Anna z Topoľčianok naivne naletela šľachticovi Michalovi z Nitrianskeho Seku (dnešná Chalmová, ktorá je časťou obce Bystričany). Ten sľúbil Anne, že si ju zoberie za manželku, ak okradne svojho pána Gregora. Dievča malo voľný prístup ku všetkým pánovým veciam, a tak preň nebol problém zobrať peniaze, šperky, šaty aj listiny a odovzdať ich šľachticovi Michalovi. Michal si síce Annu odviedol domov, ale tam ju spolu s bratmi zavraždili.
Niektorí šľachtici využívali poddané ženy aj ako svoje milenky. Ak sa šľachticovi nejaká poddaná žena zapáčila, urobil z nej svoju milenku – konkubínu (ľudove súložnicu). V roku 1411 istý Jula z Topoľčianok, ktorý nechal uniesť vdovu po akomsi poddanom z Obýc, ju štyri dni držal u seba v Topoľčiankach a potom dal za manželku bližšie neznámej osobe, zrejme nejakému svojmu poddanému alebo familiárovi. (Dvořáková, 2002, s. 14).
V listine Mikuláša z Gorjan z roku 1411 na sneme Nitrianskej župy sa sťažoval Gregor z Topoľčianok, že Frank zo Šimonovian (dnes Partizánske) proti zvykom kráľovstva drží u seba a odmieta vydať jeho neter, dcéru zosnulého brata Jána, Katarínu, ktorú chce nazad. Frank sa bránil, že dievča sa k nemu dostalo vydaním či odovzdaním cez samotného Gregora. Pred Nitrianskou župou sa v roku 1470 sporili Forgáčovci. Vo veci Benedeka Forgáča z Jelenca, vypočúvali svedkov z Veľkých Chyndíc, ktorí dosvedčili, že Matúš a Valentín Thor zo Žirian nazvali kurvou ženu jedného poddaného z Chyndíc a z tejto hádky vyplývajúc chceli ďalšieho poddaného Gregora Heru zavraždiť.
Ako sme už spomínali v úvode, za únosy a cudzoložstvo sa prísne trestalo, väčšinou to bolo vystavenie na pranieri. Napríklad v prvej polovici 15. storočia v českom Soběslavi za prvé cudzoložstvo vinníka vystavili na pranieri, za druhé mu na čelo vypálili znamenie hanby a za tretie mu kat vypichol oči a vyhnal ho z mesta.
Za únos panny, či za sodomiu hrozilo vynníkovi upálenie alebo sťatie. Ak pristihli vydatú ženu s milencom, obom previnilcom hrozilo napichnutie na kôl.
Pranier alebo s...
Pranier v Topoľ...
Pranier v Topoľ...
Pranier v Topoľ...
Pranier v Topoľ...
Klietka hanby
Drevený pranier
Rôzne spôsoby t...
uhorský kráľ La...
Použitá literatúra a pramene:
DVOŘÁKOVÁ, D.: Život ženy – šľachtičnej v Uhorsku na prelome 14. a 15. storočia. In: Žena a právo. AEP Bratislava 2004, s. 9-23.
ĎURDIAK, Ľ. - ĎURDIAKOVÁ, J.: Obyce – história a ľudové tradície z Tekova. 1998.
kol. autorov.: Pod vládou anjouovských kráľov. LIT Bratislava 2002.
MARSINA, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae (CDSI) Bratislava 1971.
SOKOLOVSKÝ, L.: Správa stredovekej dediny na Slovensku. Vydavateľstvo AEP 2002.
TOMČÍK, V.: Rozkoš, nevera a predajná láska. Ikar 2008.
TOUFAR, P.: Nemravné kratochvíle našich předkú I. a II. Brno, 2006 a 2007.
TRUBÍNI, J. - TRUBÍNI, Ľ.: Nová Ves nad Žitavou. 2008.
Maďarský krajinský archív v Budapešti
Staré grafiky boli použité z týchto stránok:
http://www.mnddc.org/wolfensberger/imagegallery/images/388-15-543.jpg
http://blogreiter.typepad.com/.a/6a00d8341ca37553ef011571247b24970c-320wi
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43