Poklady starých truhlíc (2. časť)

Ako som sľúbil v poslednom mojom príspevku o testamente z roku 1840, dokladám nové informácie o pôvode pariera, na ktorom je napísaný.
Podľa mojich zisteníby malo ísť o papiereň v Slatine nad Bebravou, Trenčianska stolica/župa, založenej na zayovskom uhrovskom veľkostatku už v r. 1726. Papiereň pracovala ešte aj v r. 1858, doba jej zániku resp. pokračovania výroby na priemyselnej báze nie je známa.
V r. 1794 sa u produkcie tunajšej papierne po prvýkrát objavil motív uhorského znaku (dvojkríž na trojvrší v heraldickej pravej, z Vášho pohľadu ľavej časti erbu, pričom v pravej polovici sa nachádzajú vodorovné – blasonovaním naznačené strieborno – červené arpádovské brvná, nad erbom koruna). Uhorský znak je situovaný v ľavej polovici papierenského archu, v pravej sa nachádza nápis Slatina s výrazným veľkým písmenom S. Písmená sú všetky písané majuskulou..Podľa tmavomodrej farby je dokument napísaný , ideo by o výrobok slatinskej papierne z prvej polovice 19. storočia.
Okrem toho na území Tekovskej župyexistovala na hornom Požitaví papiereňe v Obyciach, ktorá vznikla na majetkoch ostrihomskej kapituly r. 1758, jej vlastník ju dával do prenájmu papierenským majstrom. Posledné správy o papierni sú z r. 1858, nie je však známy dátum jej zániku. Možno predpokladať, že zanikla niekedy v 60. – 70. rokoch 19. storočia v súvislosti s rozmachom priemyselnej veľkovýroby papiera z celulózy.
Medzi tunajších papierenských majstrov, ktorí si prenajímali papiereň, patrili aj Ignác Saidl st. (1785 – 1787) a Ignác Saidl ml. (od r. 1807 sa uvádza už ako jej majiteľ, nielen nájomca, kvôli čomu mal právne spory s kapitulou, ktoré vyhral).
Zachovali sa len tri vzory priesvitiek z obyckej papierne, a to z r. 1809, 1826 a 1827.
Priesvitka z obdobia pôsobenia Ignáca Saidla ml. je tvorená erbom z neskorého obdobia heraldiky, v jeho heraldickej pravej (z pohľadu diváka v ľavej) polovici je dvojkríž, druhú polovicu vypĺňa len heraldická farba – čierna -, naznačená blasonovaním (šrafovaním),nad erbom sa nachádza koruna, pod erbom iniciály J S. V prípade heraldickej farby však skôr môže ísť o nedokonalé stvárnenie blasonu arpádovských brvien z uhorského štátneho znaku.Pokiaľ ide o mladšie verzie priesvitiek neznámeho majstra, na nich sa nachádza zobrazený jeleň a nápis OBITZ.
V súčasnosti existuje po papierni v Obyciach iba chotárny názov " Papierňa" za obcou , smerom na Jedľové Kostoľany.
Na území Tekovskej stolice/župy sa papierne nachádzali v Kremnici (16. a 18. st.), Kamenci p. Vtáčnikom, založenej r. 1758, Zemianskych Kostoľanoch (1786) a Prílepoch (1799). Pracovali aj v 19. storočí.
Okrem toho v niekdajšej, relatívne blízkej Nitrianskej stolici/župe existovali papierne vo vzdialenejších Čároch (šaštínske panstvo, jej priesvitky sú však neznáme) a Starej Turej, ďalej v Bojnej, Hrádku, Novej Lehote, Moravanoch n. Váhom.
Za pomoc pri pátraní úprimne ďakujem PhDr. Karolovi Dzuriakovi z Liptovského múzea v Ružomberku

Súvisiace články:

Poklady starých truhlíc (1. časť)