header
Dnes je streda 26. jún 2019
 

Pomníky na hornom Požitaví padlým v prvej svetovej vojne (1.časť)

V roku 2014 si svet pripomína 100. výročie od začatia prvej svetovej vojny (28. júl 1914). Pripomeňme si niektoré základné údaje, ako k vyhláseniu vojny došlo.

Na začiatku 20.storočia bolo už dokončené rozdelenie sveta medzi mocnosti, nové územia sa dali získať len bojom a vojnou. Preto všetky štáty horúčkovite zbrojili. Mocnosti, ktoré ovládali rozsiahle koloniálne územia, zbrojili preto, aby mohli svoje panstvá obhájiť, štáty, ktoré mali iba malé alebo nijaké, vyzbrojovali sa preto, aby sa mohli vojnou zmocniť nových území.

Tak sa európske veľmoci rozdelili do dvoch proti sebe stojacich blokov. Na jednej strane to boli Ústredné mocnosti : Rakúsko - Uhorsko a Nemecko. Proti nim boli zoskupené štáty Dohody : Anglicko, Francúzsko, Rusko a neskoršie aj Taliansko. Čakalo sa na prvú zápletku pre začatie vojnového konfliktu. V lete 1914 bola už situácia veľmi napätá. Práve vtedy sa vybral rakúsko-uhorský arcivojvoda a následník trónu František Ferdinand s manželkou Žofiou na návštevu do Sarajeva, hlavného mesta okupovanej Bosny. 28. júna 1914 srbský študent Gavrilo Princip spáchal na nich atentát, pri ktorom František Ferdinand s manželkou zahynuli. Rakúsko-Uhorsko predložilo ultimátum, ktoré Srbsko neprijalo. V priebehu niekoľkých dní sa konflikt zmenil na svetovú vojnu. 28. júla 1914 Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Srbsku a tým sa začala 1. svetová vojna, do ktorej postupne vstúpilo vyše 30 štátov. Do zbrane bolo povolaných 65 miliónov vojakov a bojovalo sa nielen v Európe, ale aj v Ázii a v Afrike. Vojna mala trvať krátko a skončiť sa rýchlym víťazstvom Ústredných mocností, avšak skončila sa až 11. novembra 1918 porážkou Rakúsko-Uhorska a Nemecka. Vo vojne zahynulo 10 miliónov vojakov a 21 miliónov vojakov bolo zranených. Bojov sa zúčastnilo 400 tisíc Slovákov, z nich padlo vo vojne 60 tisíc mužov.
Vo vojne bojovali aj občania Požitavia, mnohí z nich na fronte zahynuli a domov sa už nevrátili. Mená padlých nájdeme ešte aj dnes na pomníkoch, ktoré boli postavené po skončení vojny v jednotlivých obciach.

Zlaté Moravce boli v období prvej svetovej vojny sídlom Tekovskej župy. Viac-menej ustálený život v meste a v jeho okolí narušila mobilizácia – povolanie mužov na vojnu. 1. augusta 1914 o piatej hodine popoludní bol pred Mestským domom v Zlatých Moravciach prečítaný rozkaz cisára Františka Jozefa I. o mobilizácii a už o pol desiatej večer sa zhromaždeným odvedencom prihovoril župan a potom vlakom odišli k svojim jednotkám. Mnohí sa už nevrátili.
Pomník padlým v prvej svetovej vojne sa nachádza na mestskom cintoríne. Na pomníku je desať mien občanov padlých v prvej svetovej vojne. Určite nie sú tam mená všetkých padlých občanov zo Zlatých Moraviec. Sú tam aj mená ruských (3) a talianskych zajatcov (4) a mená padlých v bojoch v prvých povojnových rokoch 1919 a 1920 (6). Celkom je na pomníku 23 mien.

Topoľčianky mali v období prvej svetovej vojny osobitné postavenie, veď kaštieľ patril od roku 1890 Habsburgovcom a spolu s majetkami bol jeho majiteľ arciknieža Jozef August von Habsburg. V čase vypuknutia prvej svetovej vojny mobilizovali všetkých bojaschopných mužov do veku 42 rokov. Už 1.augusta 1914 odchádzalo z Topoľčianok na front 269 mužov a postupne sa ich počet zvýšil na 354. Z nich padlo na fronte za záujmy otrasenej Rakúsko-uhorskej monarchie 51 chlapov. Ich mená sú na pomníku, kde sú aj mená padlých v druhej svetovej vojne. Pomník sa nachádza v strede obce v blízkosti Národného domu.
Počas prvej svetovej vojny boli v Poľovníckom zámku a vo vyhradených miestnostiach kaštieľa ubytovaní na doliečenie ranení dôstojníci Rakúsko-uhorskej armády.

Skýcov bol na začiatku 20. storočia známy pálením vápna, ktoré rozvážali po celom Rakúsko – Uhorsku, ba aj mimo ich hraníc. Po vyhlásení mobilizácie odišli na front mnohí občania a medzi nimi aj ich vtedajší farár Michal Buzalka, neskorší biskup, prenasledovaný a väznený za vieru. Na jar 1915 sa vrátil späť na túto farnosť. A ako píše v jednom liste „Ja svojich chudobných opustiť nechcem, vymodlili, vyprosili ma z bojiska, nuž blažený budem, keď budem môcť ešte i ja privítať ich synov a otcov prichádzajúcich do domoviny chudobnej, hornatej slovenskej." 27 občanov sa z vojny nevrátilo, vo vojne zahynuli. Ich mená sú na pomníku, ktorý je pod kostolom. Sú tam aj mená padlých v druhej svetovej vojne.

Hostie majú na cintoríne v blízkosti kostola pomník padlým v prvej svetovej vojne v podobe kríža. Na pomníku sú ťažko čitateľné písmená, ale na bočných stranách kríža sú mená padlých 21 mužov z tejto obce.
(Pokračovanie)

foto: Ondrej Valach

Pomník v Zlatýc...
Mená na pomníku...
Pomník v Topoľč...
Mená padlých na...
Mená padlých na...
Pomník na Skýco...
Mená padlých na...
Pomník na cinto...
Bočná strana po...
Mená padlých sú...

Share
© Ondrej Valach 16. júl 2014
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12