header
Dnes je utorok 21. október 2014
 

Rod Kordič Pohroncz Szelepcheny





Zakladateľom šlachtického rodu Kordič Pohroncz Szelepcheny je synovec arcibiskupa Juraja Pohronc Selepčeniho, Štefan. Juraja Selepčéniho Pohronca sestra Kristína, sa po osirení odsťahovala k starým rodičom do Malej Jovky, kde si neskôr našla aj manžela Jozefa Kordiča. Pôvodné miesto narodenia Štefana Kordiča sa v historických prameňoch uvádza už zaniknutá obec Malá Jovka, rovnako ako Selepčéniho synovcov Jána a Ondreja Jokay.

Na základe žiadosti z roku 1693 o povýšenie do starožitného panského stavu, zmeny erbu a udelenie prídomku „slobodný pán von Pohranitz und Szelepcheny rytier zu Neweritz“ možno predpokladať, že povôd predkov Kordiča možno hladať v okolitých obciach Pohranice (Pohranitz) a Neverice (Neveritz). Predpokladám, že Malá Jovka je miesto bydliska Jozefovej manželky Kristíny. Miesto pôvodu Štefana Kordiča resp. Kordičovho otca alebo starých rodičov môžu byť aj obce Pohranice a Neverice.

Jurajova sestra Kristína sa vydala za Jozefa Kordiča. Po zničení Malej Jovky najmä tureckým nájazdom v roku 1663 im Juraj dopomohol k novému domu v novej dedine. Na jeho pozemkoch vedľa zničenej Malej Jovke vystavali v roku 1664 novú obec a nazvali ju Nová Ves (obcí s takým názvom bolo viacero a preto ju odlíšili od ostatných lokálnym umiestnením – „nad Žitavou“).

Ide o rod, ktorý má pôvod na Požitavsku, ale synovec Štefan Kordič sa presťahoval na Moravu, a preto šlachtický rod je na Požitavsku menej známy.

Erby
Vľavo je erb, ktorý v roku 1686 získal Štefan Kordič, ale aj jeho bratranci Ján a Ondrej Jokay pri povýšení do českého starožitného rytierskeho stavu. Od pôvodného erbu zemanov Szelepcheny sa líši v niekoľkých detailoch: strieborný lev drží v predných labách nielen zlaté slnko, ale tiež zlatú šesťcípu hviezdu. V klenote je namiesto leva umiestnený strieborný jednorožec, ktorý drží v predných labách ľaliu a šíp. Ján Maholány získal pri povýšení do českého starožitného rytierského stavu roku 1686 zhodný erb (na diplomoch sú uvedené zhodné dátumy pre Maholany, Kordiča a Jokayovcov).

Vpravo erb z roku 1686, ktorý je súčasťou spisu o povýšení Štefana Kordiča a bratov Jokay do českého starožitného rytierského stavu. Tento návrh tvorí zaujímavú kombináciu pôvodných figúr zo Szelepchenyho erbu (skala, slnko, hviezdy) a figúry jednorožca prevzatého z erbu rodu Maholany. Otec Jána Maholany (1635-1699) bol šlachtic Ján Maholany (zomrel po roku 1642), ktorý pôsobil v pevnosti Topolčianky (F. Federmayer).

Majetkové pomery arcibiskupa a primasa Szelepchenyho, synovca Kordiča a ďalších synovcov
Szelepcheny už v roku 1659 získal inkolát a súčasne panovníkovo povolenie, ale svoj revers k zemi odovzdal úradníkom tribunálu až júni 1668.


Český autor (viď použitá literatúra Brňovják) to popisuje ako vstup predstaviteľov uhorskej nižšej šlachty medzi moravské stavy a ich osudy v moravskom prostredí. Spomenutý autor ale uvádza ako osobu Juraja Pohroncza Szelepchenyho (ostrihomského biskupa a primasa) k vyššej (magnátskej) šlachte. Autor uvádza, že prvým majetkom na Morave, ktorý získal ešte ako trnavský biskup (?asi preklep Nitriansky biskup 1648-66, potom od r.1666 ostrihomský arcibiskup) bolo panstvo Letovice na Blansku v brnenskom kraji, ktorý kúpil v roku 1668 od Alžbety hraběnky (slov. grófky) z Náchoda za 60tis. zl. Szelepcheny na Blansku postupne kúpil ešte majetky Borotín (1675) a Drnovice (1676). Od roku 1676 Szelepcheny vlastnil menšiu časť panstva Brumov.

Kordičovci zdedili po Jurajovi Szelepchénymu Pohroncovi dom medzi hradbami slobodného kráľovského mesta Trnavy ale aj 300 zlatých.

Pivovary a Selepčéniovci
Pri vlastníkoch pivovar Letovice – Panský sa uvádzajú v ich histórií mená Selepčéniovcov a to „Jiři Szelepczenský z Pohronce; Jan Maholany z Pohronce, Ján Jokay a Stepán Kordic z Pohronce, Ján Jokay a Stepán Kordic z Pohronce, Jiři Kordic z Pohronce“. Štefan Kordič z Pohronca spolu s Jánom Jokayom prevzali vlastníctvo panského pivovaru Letovice po Jánovi Maholany z Pohronca. Potom po nich prevzal vlastníctvo Juraj Kordič z Pohronca od ktorého odkúpil pivovar Karel hrabě Roggendorf.

Aj v histórií pivovar Borotín sa uvádzajú mená Selepčéniovcov a to „Arcivévoda Jiři Szelepcsény; Stepán a Ladislav Kordičové Szelepcsényi“

Na Moravu sa z Požitavska presťahovali viacerí Selepčéniho synovci a to okrem Juraja Pohronca Szelepchenyho aj Ján Maholány (do roku 1692), Štefan Kordič (natrvalo), Ján a Ondrej Jokay (pred rokom 1690 kedy zomrel) i Martin Dekan. Juraj Selepčéni sa stal držiteľom časti moravského panstva Brumov už v roku 1676, kedy odkúpil čiastku Žofie Forgáčovej, po mužovi Frangepanovej, za 36.000 zl.rýnskych. V roku 1670 arcibiskup Selepčéni kúpil panstvo v Letoviciach.

Kaštiel bol po útoku Švédov v roku 1648 veľmi poškodený, preto po roku 1670 začal s barokovou prestavbou už Selepčéni. Štefan Kordič získal spolu s bratrancom Martinom Dekanom Pohroncz Szelepcheny český inkolát (domovské právo, resp.státnu príslušnosť) v rytierskom stave (18.7.1676 vo Viedni, MZA fond A3 Stavovské rukopisy). V roku 1676 Štefan Kordič Pohroncz Szelepcheny a Martin Dekan Ponroncz Szelepcheny zložili v Brne spoločný reverz (t. j. písomné vyhlásenie) k zemi. Sľub vernosti sa konal v roku 1678. Po smrti arcibiskupa Szelepchenyho roku 1685 došlo k deleniu jeho majetku, ktorý pripadol cisárovi Leopoldovi I. Cisár predal Lysice Jánovi Karlovi hraběti Serenymu za 22 tis. zl.). Drnovice cisár predal Alexanrovi Schlägerovi von Schlägern, hofmistrovi a sekretárovi hrabat Serenyi.

O svoje práva sa prihlásili aj synovci Szelepchenyho. Cisár sa 25. 1. 1689 dohodol na nasledovnom vyrovnaní: Letovice so statkami Borotín a Slatinka v testamente prenechal Maholanymu a Jokayovcom. Cisár si ale ponechal majetky v Sliezku, časť Brunova a predal Júliusovi Karlovi Podstatskému z Prusinovic (za 50 tis. zl.). Szelepchenyho dediči si rozdelili majetky tak, že polovica panstva Letovice, majetky Borotín a Slatinka pripadli Jánovi Jokaymu, druhú polovicu panstva Letovice ponechal Janovi Maholanymu. Kordič tiež v roku 1686 bol povýšený do českého starožitného rytierského stavu a získal povolenie užívať erb a prídomok svojho strýka Szelepchenyho. Štefan Kordič viedol spor s bratrancom Jánom Jokayom v rokoch 1690-1 o pozostalosť po Ondrejovi Jokay, ktorý zomrel pred rokom 1690. V roku 1692 Maholany svoju časť v Letoviciach predal za 54. tis. zl. bratrancovi Štefanovi Kordičovi z Pohroncz Szelepcheny. V roku 1692 Kordič prevzal diel letovického panstva bratranca Jána Maholányho a potom pokračoval v prestavbe zámku Letovice. Štefan Kordič, ktorý zomrel roku 1697.


Ladislav Jiři Kordič zomrel 29.11.1709 v Letoviciach. Majetok Letovice predal poručník Antonín František z Deblína roku 1711 za 1700000 zl. Karlovi Ludvikovi hraběti (slov. gróf) von Roggendorf, štýrskému šľachticovi. Ten v roku 1724 predal Letovice ríšskému a dvorskému radcovi Hermanu Joštovi von Blúmegen. Kordičovi súrodenci obvinili Roggendorfa a Blúmegena z neoprávneného predaja dedičstva. V dvojročnom spore si vymohli Kordičovci iba finančné odškodnenie vo výške 33.116 zl.

V príspevkoch o Selepčéniovcoch sú niekedy aj rozdielne resp. rozporné informácie, v závislosti od použitého zdroja (napr. Maholány barónom až v 1695, barónske, resp. rytiersky stav Jokayovcov a pod.). Tie sa po získaní pôvodných, resp.starších zdrojov postupne vyjasnia a doplnia.

V roku 1697 odpredal Štefanov syn Ladislav Jiři Kordič z dedičstva zdedené majetky Borotín a Slatinka za sumu 42.500 zl. V roku 1699 získal starožitný panský stav. Ladislav Jiři sa oženil s Františkou Podstatskou z Prusinovic a mal deti: Jiři Antonín (1695), Ján Ladislav (1700), Jindřich Štefan (1702) Gabriel Ján (1703), Jozef, František, Mária Karolína a Anna Mária. (MZA, fond C2 Tribunál – pozostalosti, spisy K 28 a K 186). Ďalšia generácia sa orientovala na vojenskú profesiu. Traja z bratov Kordič boli ako vyšší dôstojníci v cisárskej armáde. Ladislav Kordič sa ako poručík kyrysnického pluku generála - poľného maršála Jána Palffyho v roku 1734 zúčastnil vojny vo Francúzku a Sardínii a v severnom Taliansku. V bitke pri Parme 29. 6. 1734, kde boli francúzsko - sardinské jednotky porazené, bol ťažko ranený a zraneniam zakrátko v Reggiu podľahol. Jeho brat Jozef Kordič zomrel 18. 4. 1732 ako poručík v kyrysníckom pluku generála Lanthiera v Bratislave (Prešpurku). František Kordič, ktorý mal za manželku Dorotu von Pflug, slúžil ako poručík v pešom pluku generála Ogilvyho. Zomrel bezdetný v 14. 6. 1738 v Prahe. Gabriel zomrel vo väzení na Špilberku v Brne 13. 3. 1735. Okolnosti zatiaľ nie sú známe.

Život bratov Kordičovcov po prehratom spore o Letovice bol ťažký a ukrutný. . Zdrojom obživy sa im stala služba v cisárskej armáde. V mladom veku zahynuli štyria bratia (!) Kordič. Dcéra Ladislava Kordiča Maria Anna Kordičová sa vydala za Gerharda Antonína Kesseler von Sonnenfels, mobilitovaný právnik a nemecký sekretár moravského kráľovského tribunálu. Sestra Mária Karolína sa vydala do rodiny Gräntzer von Gräntzenbach.

V roku 1748 dal postaviť Fr. Maholányi v Hrabovci barokový kaštieľ. Potomkovia Jokay von Pohroncz Szelepcheny sa neskôr presídlili do Horného Sliezka (na Osoblažsko). Tam sa spomína Ján Valentín von Jokay, ktorý bol asi potomkom Jána Jokaya. V roku 1721 kúpil Ján Valentín Jokay od rytiera Františka Ludvíka Hantkeho von Lilienfeldt majetok Horné Povelice. Jeho vnuk Izidor von Jokay roku 1808 predal H. Povelice a potom sa Jokayovci na Morave už neobjavujú.

Záver
Podobne ako sa Szelepcheny zo Svätého Kríža (dnes Žiar nad Hronom), správca cirkevného majetku v Slepčanoch a jeho brat trnavský dekan, postarali o nadané siroty Juraja a Michala, tak rovnakým spôsobom prejavil arcibiskup a primas Juraj Selepčéni pomoc synovcom, ktorým umožnil vyštudovať. Vzdelanie vytvorilo predpoklady ich kariére. Selepčéniovci sa preslávili v cirkevnej správe, v umení, uplatnili sa v štátnej a podnikateľskej sfére i pri spravovaní a zveladení majetku. Reformné zmeny a nelegálne siahnutie na majetky Kordičovcov v Letoviciach po smrti Selepčéniho a synovca Štefana Kordiča kruto zasiahli do života Kordičových potomkov. Vnuci dúfajúc pravdepodobne v zámer, že za vojenské zásluhy opäť získajú späť Letovice nevyšiel. Viacerí z rodu zahynuli v mladom veku. Povodom rod z Požitavska Kordič Pohronc Szelepcheny sa preslávil najmä pri rekonštrukcií Letovíc a spravovaní ďalších majetkov na Morave i ako vojaci.


Poznámka: Ďalším Selepčéniho synovcom, o ktorom by sme sa ešte mali na ZITAVA.SK zmieniť je šlachtic Martin Dekan. Použitý tvar priezviska: Štefan Kordič z Pohroncz Szelepcheny;

Rodostrom Selep...
Georgius Szelep...
Letovice v minu...
Letovice dnes
Letovice dnes


Literatúra:
Jiři Brvňovják – Stopy uhorské nižší šlechty v kvaternech majestátu a slibu věrnosti.
Zdroj - Národný archív v Prahe, fond Česká dvorská kancelária, kart. 451, spis Kordič a Jokajovci.
Kadich H., Blažek C. – Der mähriche Adel. (J.Siebmacherś grosses und algemaines Wappenbuch, Bd. IV, 10, Abth.), Núrnberg 1899, s.75, tab.59
Federmayer, F. Vreckový erbovník uhorskej šľachty – Maholányi
Adnotationes histories rodiny Migazzi
M.a J.Gabriš – SLOVÁK miestokráľ a primas UHORSKA, Bratislava 1993
Internet – foto Letovice, portrét G. P. Szelepcheny


Share
© Gabriel Šutka 16. október 2010
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12