Turecký defter v Machulinciach

Hlavnou úlohou tureckej okupačnej správy bol stály a trvalý výber daní, poplatkov a naturálnych dávok od obyvateľstva...
Počas vlády sultána Mehmeda IV. (1648- 1687), v roku 1663 turecká armáda prekročila Dunaj a začala obliehať pevnosť Nové Zámky. Obliehanie trvalo šesť týždňov, ale nakoniec sa 24. septembra 1663 posádka vzdala a vydala pevnosť nepriateľom. Pádom Nových Zámkov sa začalo 22 ročné osmanské panstvo na juhozápadnom Slovensku. Tie sa na tento čas stali centrom novozámockého ejáletu. Osmani ziskali aj Levice, Nitru a Novohrad. Pád Nových Zámkov a hrôzy tureckého pustošenia zapôsobili na celú Európu.
Turci vyhlásili Nové Zámky za centrum novej provincie s úmyslom obsadiť väčšie územie. Vytvorili nový pašalík. V štruktúre tureckej správy bol najvyššou územnou jednotkou ejálet - pašalik, ktorý mal charakter miestodržiteľskej provincie. Na čele ejáletu stál paša. Ejálet bol rozdelený na viacero okresov – sandžakov. Najmenší územnosprávny celok predstavovala náhije (župa). Novozámocký ejálet sa po organizačnej stránke nečlenil na sandžaky,tak ako to bolo zvykom, ale na obvody - náhije, ktoré zhruba zodpovedali uhorským stoliciam, na podmanenom území. Niektoré obce na hornom Požitaví, včítane Machuliniec boli v nitrianskej náhije, niektoré v tekovskej, obe skupiny patrili do ostrihomského timáru (úradu).
Hlavnou úlohou tureckej okupačnej správy bol stály a trvalý výber daní, poplatkov a naturálnych dávok od obyvateľstva na podmanenom území. Preto sa viedli veľmi presné daňové registere (súpis daní) – deftery. Ten obsahoval súpis všetkého daň platiaceho obyvateľstva. Dbali na to, aby boli dane povinní obyvatelia podľa mien presne zaregistrovaní, a vďaka tomu identifikovateľní.
Daň z hlavy - džizje musel štátu platiť každý poddaný muž, ktorý dovŕšil vek pätnásť rokov, čím sa podľa vtedajších zákonov stal dospelým. Výška džizje v novozámockom
ejálete predstavovala 50 akče. Dozvedáme sa tak počet a mená všetkých dospelých mužov žijúcich na území novozámockého ejáletu. Vzhľadom na to, že ženy a deti džizje neplatili,
v deftere o nich chýbajú informácie.Hlavy rodín si dali záležať, aby boli ich dospelí synovia alebo bratia, s ktorými žili v spoločnej domácnosti, do defteru zapísaní, lebo iba tak sa zabezpečilo ich dedičné právo a zároveň právo pracovať a bývať v danej dedine.

Mahulince, Machulince, dedina, otrihomský úrad, náhija Nitra
Holek Janos, synovia Gyuro, Márton; Jamrík Mihál, syn Miklós; Jamrík Istevo, syn Bódi, Misko; Holek Jano, Kupka Beno, syn Jano, Dzuro, Lorenc; Gaspar Jano, István Gáspar, Dzurica Beno, Sonda Gyordy, Korda Miklós , synovia János, András; Kortes Jano, Fogad Jano, Jozsík Mlinár, syn Jano; Salád Jozsík; Holek Márton, Holek Gyuro, Szalvko Miklós, Szalvko Mihál, Bukolás Gyuro, Lavrinc Jano; Kupka Misko, syn Istuko, Miklos. 40 osôb platiacich dane.
Daňový príjem:
26 domácností, každá po 50, spolu 1.300
desiatok zo pšenice, 134 kila ( x 25,65 kg = 3437 kg) 2.680
desiatok za zmes obilia (pšenica + raž) 46 kila 460
desiatok z muštu, 85 pintov (x 1,563 l = 133 litrov ) 425
desiatok za včelie úly 75
desiatok za drevo a seno, 520
poplatok za stráženie a pasenie 405
mlyn s jedným kolesom 60
mlyn s jedným kolesom v užívaní sipáhiho
(elitný jazdec s lénom) Ibrahima, občana Nových Zámkov 60
daň za ošípané 300
pokuty a daň za využitie pôdy 30
celkom 6.315 akče

Súpis daní spísaný tureckou správou je pravdepodobne prvým súpisom obyvateľstva obce. Poplatky a naturálne odvody sa panstvu dovtedy odovzdávali podľa zaužívaného spôsobu, dedične. Defter zaznamenáva počet domácností a osôb daniam podliehajúcim, spôsob hospodárenia naších predkov, v ťažkých časoch tureckej okupácie. Z uvedených poplatníkov sa v obci zachovali mená: Fogada, Šalát, Slavko. Nie však ako priezviská, ale prímenia.

Literatúra:
Blaskovics J.: Az újvári ejálet török adóösszeírásai, Pozsony 1993