Z dejín kláštora v Hronskom Beňadiku (3. časť)
V roku 1330 sa stal opátom Sigfríd I. Je to obdobie, v ktorom sa pápeži snažili o reformu rehoľníctva. Už v 13. stor. došlo k úpadku benediktínskeho rádu nielen v Uhorsku, ale aj v celej Európe. Čiastočne sa tento jav podarilo zastaviť až pápežovi Benediktovi XII., ktorý v roku 1337 vydal veľkú reformnú bullu. Táto znamenala opätovný rozkvet benediktínskeho rádu.
Už v roku 1332 pápež Ján XXII. požiadal Sigfrída I., aby spolu s panonhalmským opátom zvolal všeobecnú kapitulu. V decembri 1335 ho touto istou úlohou poveril pápež Benedikt XII. Zhromaždenie kapituly sa napokon konalo vo Vyšehrade v roku 1342 a Sigfríd I. mu predsedal spolu s panonhalmským opátom. Okrem týchto poverení absolvoval aj dva pobyty priamo v Avignone (1340 a 1344), pričom pri druhej návšteve tam pobudol jeden rok. Tešil sa nielen priazni pápežov, ale aj uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342-1382). Ten ho nazýval svojím obľúbeným a verným kaplánom. V roku 1346 ho vyslal do Anglicka ku kráľovi Eduardovi III. (1327-1377) a kráľovnej Alžbete. Napokon sa v roku 1355 stal panonhalmským opátom.
Sigfríd I. sa okrem diplomatických povinností zaslúžil o zveľadenie kláštora. Za jeho pôsobenia sa začalo s výstavbou nového kostola v gotickom slohu. Na základe niektorých architektonických prvkov sa kladie začiatok stavby medzi roky 1345 - 1350, keď český panovník Karol IV. (1346-1378) začal s výstavbou benediktínskeho kláštora v Emauzoch v pražskom Novom Meste. O tom, že kostol bol stavaný za vlády Ľudovíta I., svedčí jeho erb v závere stredného presbytéria. Vo výstavbe sa pokračovalo aj v neskoršom období. Dokazuje to listina pápeža z roku 1405, v ktorej na žiadosť opáta Konráda povzbudzuje veriacich, aby prispeli na stavbu kostola a kláštora, za čo im budú udelené odpustky. Kostol bol dokončený pravdepodobne pred rokom 1435. Dodnes sa nám zachoval z neho len portál a krížová chodba. Zachované gotické umelecké pamiatky boli prenesené koncom 19. storočia, okrem malých výnimiek, do arcibiskupského múzea v Ostrihome. V tomto múzeu je uložený aj gotický oltár a Boží hrob.
Z pôvodného inventára zostalo v chráme len niekoľko sôch, predovšetkým 3 plastiky z pôvodného hlavného oltára (sv. Scholastika, Madona a sv. Beňadik), korpus na kríži pod triumfálnym oblúkom pravdepodobne zo 14. storočia. Ďalej je to plastika Krista z Božieho hrobu, s pohyblivými rukami, pôvodná je tiež Madona z poslednej tretiny 14., ktorá je umiestnená v kaplnke sv. Krvi. Vnútorné steny kláštora boli zdobené gotickými maľbami. Zachovala sa len freska so sv. Jurajom.
Okrem iniciovania výstavby nového kostola sa Sigfríd I. zaslúžil aj o navrátenie opátskych majetkov, o ktoré viedol súdne spory. Jeho účinkovanie v hronskobeňadickom kláštore malo veľký prínos aj pre vtedajšiu osadu Petend, pre ktorú v roku 1347 vymohol od kráľa právo konať každý pondelok slobodný trh. V tom istom roku Sigfríd dosiahol jeho preloženie z pondelka na piatok, pretože v pondelok bol trh aj v Bátovciach.
Literatúra:
HAICZL, K.: A Garamszentbenedeki apátság története. Budapest 1913.
IVANIČ, P.: Benediktíni v Hronskom Beňadiku. In: História, 2006, roč. 6., č. 4, s. 4-5.
JUCK, Ľ.: Z dejín Hronského Beňadika za feudalizmu. In: Vlastivedný časopis, 1975, roč. 24, č. 3, s. 66-70.
JUCK, Ľ.: Výsady miest a mestečiek na Slovensku (1238-1350). Bratislava 1984.
KNAUZ, N.: A Garam melleti Szent Benediki apátság története I. A templom felzentelésének emlékére Elsö kötet. Budapest 1890.
MÁLYUSZ, E. – BORSA, I.: Zsigmondkori oklevéltár II/1. (1400-1406). Budapest 1956.
MENCL, V.: Kláštor sv. Beňadika nad Hronom. In: Vlastivedný časopis, 1966, roč. 15, č. 4, s.147-160.
Už v roku 1332 pápež Ján XXII. požiadal Sigfrída I., aby spolu s panonhalmským opátom zvolal všeobecnú kapitulu. V decembri 1335 ho touto istou úlohou poveril pápež Benedikt XII. Zhromaždenie kapituly sa napokon konalo vo Vyšehrade v roku 1342 a Sigfríd I. mu predsedal spolu s panonhalmským opátom. Okrem týchto poverení absolvoval aj dva pobyty priamo v Avignone (1340 a 1344), pričom pri druhej návšteve tam pobudol jeden rok. Tešil sa nielen priazni pápežov, ale aj uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342-1382). Ten ho nazýval svojím obľúbeným a verným kaplánom. V roku 1346 ho vyslal do Anglicka ku kráľovi Eduardovi III. (1327-1377) a kráľovnej Alžbete. Napokon sa v roku 1355 stal panonhalmským opátom.
Sigfríd I. sa okrem diplomatických povinností zaslúžil o zveľadenie kláštora. Za jeho pôsobenia sa začalo s výstavbou nového kostola v gotickom slohu. Na základe niektorých architektonických prvkov sa kladie začiatok stavby medzi roky 1345 - 1350, keď český panovník Karol IV. (1346-1378) začal s výstavbou benediktínskeho kláštora v Emauzoch v pražskom Novom Meste. O tom, že kostol bol stavaný za vlády Ľudovíta I., svedčí jeho erb v závere stredného presbytéria. Vo výstavbe sa pokračovalo aj v neskoršom období. Dokazuje to listina pápeža z roku 1405, v ktorej na žiadosť opáta Konráda povzbudzuje veriacich, aby prispeli na stavbu kostola a kláštora, za čo im budú udelené odpustky. Kostol bol dokončený pravdepodobne pred rokom 1435. Dodnes sa nám zachoval z neho len portál a krížová chodba. Zachované gotické umelecké pamiatky boli prenesené koncom 19. storočia, okrem malých výnimiek, do arcibiskupského múzea v Ostrihome. V tomto múzeu je uložený aj gotický oltár a Boží hrob.
Z pôvodného inventára zostalo v chráme len niekoľko sôch, predovšetkým 3 plastiky z pôvodného hlavného oltára (sv. Scholastika, Madona a sv. Beňadik), korpus na kríži pod triumfálnym oblúkom pravdepodobne zo 14. storočia. Ďalej je to plastika Krista z Božieho hrobu, s pohyblivými rukami, pôvodná je tiež Madona z poslednej tretiny 14., ktorá je umiestnená v kaplnke sv. Krvi. Vnútorné steny kláštora boli zdobené gotickými maľbami. Zachovala sa len freska so sv. Jurajom.
Okrem iniciovania výstavby nového kostola sa Sigfríd I. zaslúžil aj o navrátenie opátskych majetkov, o ktoré viedol súdne spory. Jeho účinkovanie v hronskobeňadickom kláštore malo veľký prínos aj pre vtedajšiu osadu Petend, pre ktorú v roku 1347 vymohol od kráľa právo konať každý pondelok slobodný trh. V tom istom roku Sigfríd dosiahol jeho preloženie z pondelka na piatok, pretože v pondelok bol trh aj v Bátovciach.
Pohľad na bened...
Gotický portál ...
Pohľad na oltár
Celkový pôdorys...
Detail gotickéh...
Freska
Literatúra:
HAICZL, K.: A Garamszentbenedeki apátság története. Budapest 1913.
IVANIČ, P.: Benediktíni v Hronskom Beňadiku. In: História, 2006, roč. 6., č. 4, s. 4-5.
JUCK, Ľ.: Z dejín Hronského Beňadika za feudalizmu. In: Vlastivedný časopis, 1975, roč. 24, č. 3, s. 66-70.
JUCK, Ľ.: Výsady miest a mestečiek na Slovensku (1238-1350). Bratislava 1984.
KNAUZ, N.: A Garam melleti Szent Benediki apátság története I. A templom felzentelésének emlékére Elsö kötet. Budapest 1890.
MÁLYUSZ, E. – BORSA, I.: Zsigmondkori oklevéltár II/1. (1400-1406). Budapest 1956.
MENCL, V.: Kláštor sv. Beňadika nad Hronom. In: Vlastivedný časopis, 1966, roč. 15, č. 4, s.147-160.
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43