Zemľanky pod Veľkým Inovcom

V tomto príspevku sa vrátime do nedávnej minulosti, do smutného obdobia druhej svetovej vojny, do jej posledného roku ako zasiahla Požitavie.

Zaujímavá situácia bola cez Vianoce 1944 na hornom Požitaví. Zlaté Moravce boli obsadené nemeckou vojenskou jednotkou, z nej mnohí boli umiestnení v starej Petöhy tehelni. Odtiaľ odchádzali hliadky do Topoľčianok a do okolitých obcí. Obce Zlatno, Skýcov, Hostie, Obyce a Jedľové Kostoľany boli obsadené partizánmi a povstaleckými vojakmi.

Partizánske jednotky sa najprv nachádzali v pohorí Tribeč v priestore medzi Zlatnom a Skýcovom. Tu sa jednotlivé partizánske oddiely spojili a vytvorili Nitriansku partizánsku brigádu. Jej veliteľom sa stal pplk. Genadij Dmitrijevič Avdejev, ruský partizán s krycím menom Smirnov. Brigáda mala štyri prápory.

1. prápor tvorili partizáni z Ruska a Ukrajiny a ich veliteľ bol kpt. V. I. Orlenko.
2. prápor tvorili slovenskí partizáni a ich veliteľom bol mjr. Ľudovít Pavol Sýkora.
Tento prápor mal dve roty. Veliteľom 1. roty bol bol nadpor. Michal Koza. Veliteľom 2. roty bol nadpor. Jozef Novisedlák.
3. prápor tvorili Baťovci a veliteľom im bol kpt. Jozef Trojan
4. prápor bol internacionálny a zaradení do neho boli Bulhari, Francúzi, Holanďania, Maďari a ďalší. Velil mu kapitán Mičudík.
Dňa 22. decembra 1944 tieto štyri prápory obsadili obce Hostie, Obyce a Jedľové Kostoľany, kde prežili aj Vianoce.

Tri iné samostatné partizánske oddiely prešli v decembri 1944 postupne zo Zlatna do obce Skýcov. (Tieto oddiely spomenieme podrobnejšie v inom príspevku).

Ako sme už uvádzali 15. januára zaútočili Nemci na obec Hostie. Keď sa o útoku dozvedeli v Obyciach, partizáni z tejto obce odišli, aby nedošlo k obetiam na životoch. Nemecká jednotka 16. januára 1945 zaútočila aj na obec Jedľové Kostoľany. Dostali sa až k mlynu, na okraji dediny, kde vznikla prestrelka, pri ktorej bol jeden občan smrteľne zranený. Nemci urobili v dedine domové prehliadky a na večer odišli do Zlatých Moraviec. Z uvedených obcí Hostie, Obyce a Jedľové Kostoľany odišli nielen partizáni a povstalci, ale aj mnohí miestni chlapi, ktorí vstúpili do druhého práporu medzi slovenských partizánov. V Skýcove zatiaľ tri partizánske oddiely zostali.

Ustupujúca Nitrianska partizánska brigáda odišla hlboko do hôr Pohronského Inovca, konkrétne do časti lesa, ktorá sa nazýva Krtinová. Nachádza sa medzi Obyckou hutou a chatou na Veľkom Inovci asi 10 km od Obýc. Pri ústupe z Obýc smerom na Škripec (Obycké lúky) zahynula na horskej lúčke pod hrebeňom Samčeka neznáma ruská partizánka. Spolubojovníci ju pochovali a po vojne jej tam urobili hrob s pomníkom.

V hustom smrekovom lese Krtinovej si vybudovali zemľanky, čo v polovici januára nebolo jednoduché. Štáb mal sídlo v horárni Obycká huta, zranení a chorí boli ošetrovaní na chate Veľký Inovec.

Partizáni žili v zemľankach vyše 40 dní za pomerne ťažkých podmienok. Ako spomínali priami účastníci, za celý čas sa ani nevyzliekali. Spali na drevených pričnách, ktoré si zhotovili z haluzoviny a pokryli čečinou. Zemľanka mala otvor, ktorým vychádzal dym z ohniska. Umývalo sa snehom a strava bola tiež obmedzená. Potravinami ich zásobovali občania Obýc a Machuliniec. Furmani na vozoch viezli hore potraviny a dolu drevo. Tiež to bolo nebezpečné, lebo ich mohla stretnúť nemecká hliadka. Liekmi partizánov zásoboval lekár Ján Judin, rodák z Obýc. Okrem toho odtiaľto robili partizáni bojové akcie nielen na Požitavie, ale aj na Pohronie. Z tohto priestoru odišla 25. januára 1945 štvorčlenná partizánska hliadka na prieskum do Topoľčianok, kde sa stretli s nemeckou hliadkou. Pri prestrelke vo večerných hodinách dvaja partizáni zahynuli a dvaja zranení sa ukryli v dome na Hlavnej ulici. Na druhý deň ich nemecká jednotka našla a popravila obesením. Boli to dvaja Francúzi a dvaja Holanďania. (Podrobnejšie v súvisiacom príspevku Moje spomienky na Vianoce 1944).

Dňa 5. februára 1945 partizánska hliadka zadržala v Jaďovej pod partizánskym táborom 5 civilov. Boli to z väzenia v Nitre oslobodení politickí činitelia Viliam Široký (neskoršie predseda čsl. vlády) a Július Ďuriš (neskoršie minister čsl. vlády). Sprevádzali ich: štátny zástupca a väzenský zamestnanec. Piatym mužom bol Matej Čúlik z Machuliniec, ktorý skupinu do Jaďovej priviedol.

Po skončení vojny boli na spomínanom mieste v Krtinovej upravené tri zemľanky, ktoré pripomínali turistom pobyt partizánov v januári 1945. Neskoršie bol na tomto mieste postavený aj skromný pomník, ktorý je už aj čiastočne poškodený. Pomník sa nachádza neďaleko cesty smerom na Jaďovú tesne vedľa novovybudovanej ohrady zvernice. V tejto časti bol už pôvodný smrekový les ťažbou odstránený.